Moji milovaní, nech Pán ochraňuje moje dcéry a mojich synov!
Začína sa mariánsky mesiac par excellence, v ktorom sa snažíme vložiť úctu k Panne Márii do stredu našich dní. Mnohí z nás si spomenú na zbožné praktiky osvojené v detstve: modlitby k Panne Márii – pravdepodobne rodinnú modlitbu ruženca – prinášanie drobných obetí, kvetinové ozdoby pri obrazoch Panny Márie...; preto odporúčam otcom a matkám rodín, aby ste tieto prejavy konali a privádzali k tomu aj svoje malé deti. Pomôže vám, keď budete čítať a rozjímať nad tým, čo Svätý otec píše o kontakte medzi členmi rodiny vo svojej poslednej apoštolskej exhortácii[1].
Počínajte si tiež tak, podľa odporúčania a rady nášho Otca, aby úlohou každého z nás bolo v Diele ,,vytvárať domov“, s vedomím toho, že vďaka tejto rodinnej pozornosti je Opus Dei kópiou neba.
Sv. Josemaría vynaložil veľké úsilie, aby v Diele podnietil mariánsku zbožnosť, čo je predpoklad, bez ktorého nie je možné – alebo je veľmi ťažké – nasledovať Ježiša Krista. Špecifické miesto tu má májová púť, zbožná prax, ktorá sa už rozšírila po celom svete. Okrem toho nás povzbudzoval, aby sme do styku s našou Paňou vkladali viac nežnosti a pozornosti: modliť sa ruženec pomaly, s rozjímaním tajomstiev života jej Syna i jej samotnej; modliť sa napoludnie Anjel Pána, atď. Ide o súhrn noriem zbožnosti, ktoré, pokiaľ sa prežívajú dobre, pomáhajú udržať si Božiu prítomnosť po celý deň.
Modlitba k Panne Márii so sebou nesie lásku a je znamením úplnej dôvery voči nej. Nezastavuje sa na citoch, ktorými aj tieto modlitby môžu oplývať. Ale nemáme sa znepokojovať, ak na začiatku je tu len dobrý záväzok modliť sa, akoby mechanicky, nejakú drobnú, mariánsku modlitbu. Pokiaľ táto úprimná modlitba vychádza zo srdca, ktoré navzdory ťažkostiam nezabúda na obetavú starostlivosť matky, Panna Mária tento slabý uhlík rozdúcha a privedie dušu k túžbe rásť v učení jej Syna. Táto krátka modlitba – slabý uhlík pokrytý popolom – sa premení na oheň, ktorý spáli osobné úbohosti a dokáže druhým ľuďom prinášať svetlo Kristovo[2].
Niekedy sme si možno povedali, že Evanjeliá zaznamenávajú len málo slov Panny Márie a slová sv. Jozefa žiadne. Napriek tomu nám to, čo Písmo zaznamenáva, stačí, aby sme pochopili, ako Ježišova matka svojho syna krok za krokom sprevádza, pripája sa k jeho vykupiteľskému poslaniu, raduje sa s ním, trpí s ním, má rada tých, ktorých má rád Ježiš, stará sa s materinskou starostlivosťou o všetkých, ktorí sú s ním[3].
Pristavme sa napríklad pri rozprávaní o svadbe v Káne. Evanjelista nám hovorí, ako Mária povedala služobníkom: Urobte všetko, čo vám povie(Jn 2,5). A o to práve ide – viesť duše ľudí tak, aby sa obrátili na Ježiša a pýtali sa: Domine, quid me vis facere? Pane, čo chceš, aby som urobil? (Sk 9,6)[4].
Opierajúc sa o tieto slová, vzýva Cirkev Pannu Máriu v Litániách ako Mater Boni Consilii, Matku dobrej rady, pretože naozaj neexistuje dôležitejšie odporúčanie než toto: smerovať duše k Ježišovi, nášmu Majstrovi a Vykupiteľovi, aby ho každý poznal, stýkal sa s ním a zamiloval si ho. Takto si počínal sv. Josemaría od počiatkov Diela. A my, ktorí sme mali tú príležitosť sprevádzať ho pri jeho návštevách Panny Márie, sme kontemplovali, ako vyslovoval každý zdravas tak, aby sa prehlboval jeho styk s Božou Trojicou. Nezabudneme ani na to, že mnohým obráteniam, mnohým rozhodnutiam odovzdať sa službe Bohu, predchádzalo stretnutie s Máriou[5].
Rada našej Matky služobníkom v Káne sa obracia dnes na každého, pretože všetci sme boli povolaní k tomu, aby sme približovali druhých k Ježišovi Kristovi. Práve jeden zo skutkov milosrdenstva, ktorý sa v tomto Jubilejnom roku obzvlášť odporúča, jedať radu tomu, ktorý ju potrebuje. Majster si chce poslúžiť nami, tak ako si poslúžil prvými učeníkmi, ktorých posielal do všetkých miest, kam chcel sám prísť, aby mu pripravili cestu. Pretože Pán sa k nám prihovára nielen v skrytosti srdca – vysvetľuje pápež František – ale tiež skrze hlas a svedectvo bratov. Je to skutočne veľký dar, ak sa môžeme stretnúť s mužmi a ženami viery, ktorí nám v zložitých a dôležitých životných situáciách pomôžu osvietiť naše srdce, aby sme spoznali Pánovu vôľu[6].
Sv. Josemaría chcel, aby sme si uvedomovali, že sme Kristove nástroje pri práci na osvietení sŕdc a myslí ľudí. Nemôžeš byť len pasívnym prvkom, napísal. Musíš sa stať skutočným priateľom svojich priateľov: ,,pomáhať im“. Predovšetkým príkladom svojho správania. A potom svojou radou a vplyvom, ktorý vyplýva z dôverného priateľstva[7]. Dôverný vzťah, ktorý dáva priestor pre dobrú radu, a ktorý vytvára osobný apoštolát priateľstva a dôvery, o ktorom učil náš Otec od začiatku. Slová pošepkané v pravý čas do ucha tvojho kolísavého priateľa; užitočný rozhovor, ktorý si dokázal príhodne iniciovať; odborná rada, ktorá zlepší jeho prácu na univerzite; a diskrétna nediskrétnosť, ktorou mu otváraš netušené horizonty horlivosti...Toto všetko je ,,apoštolát dôvery“[8].
Aby sme iným účinne pomáhali prostredníctvom rady, vhodnej pre ich situáciu, je nevyhnutné o tom najskôr hovoriť s Pánom v rozjímaní. Práve tam, v synovskom rozhovore s Bohom, získame svetlo, ktoré môžeme potom odovzdávať našim priateľom a kolegom. Práve tam nám Duch Svätý dáva vnútorne rásť (...) a pomáha nám nepodľahnúť egoizmu a vlastnému spôsobu videnia vecí (...) Podstatnou podmienkou uchovania tohto daru je modlitba[9].
Modlitba sa ukazuje byť tou najdôležitejšou zbraňou, ktorú máme na dosah. S modlitbou Cirkev postupovala dopredu v priebehu stáročí a s modlitbou bude postupovať i naďalej, navzdory ťažkostiam, s ktorými sa stretáva na ceste. Tak to bolo tiež s Opus Dei, čiastočkou Cirkvi, a preto sv. Josemaría dôrazne opakoval, že modlitba je najúčinnejším prostriedkom vo všetkých potrebách. Svoje apoštolské rozhovory preto pripravujme vo chvíľach rozhovoru s Pánom a prosme o príhovor Pannu Máriu.
12. mája oslávime s veľkou radosťou liturgickú pamiatku blahoslaveného Álvara. Pamätám si na niektoré jeho návštevy Matky dobrej rady neďaleko Ríma. Pred ňou sa modlil v predvečer konkláve, ktoré zvolilo svätého Jána Pavla II. za nástupcu svätého Petra. A pri príležitosti jedného z mariánskych rokov, ktoré vyhlásil v Opus Dei, sa don Álvaro o nej takto zmienil: ,,Ak túžime po tom, aby sa naše vďakyvzdanie konkretizovalo v lepšom nasadení pre Boha, aby nezostalo len povrchným gestom, alebo peknými slovami, budeme sa musieť každý deň intenzívnejšie obracať na Najsvätejšiu Pannu Máriu, Mater boni consilii“[10].
V nadväznosti na tieto slová milovaného predchodcu vás prosím, aby sme pri májovej púti i pri ďalších mariánskych návštevách, ktoré každému z nás vnuknú jeho osobnú zbožnosť, prosili našu Matku, Pannu Máriu za dobro rodín, za pokoj vo svete, za pápeža a jeho úmysly, za potreby Cirkvi, Diela, za povolania, za účinnosť našich apoštolských prác. Nechajme tieto prosby v jej rukách, aby ich predložila Duchu Svätému počas blízkej slávnosti Turíc. ,,Ona nech nás privádza k Ježišovi, k Bohu Trojjedinému, pri vzdávaní úcty a vďaky a pri prosbe o odpustenie“[11].
Nebudem sa už zmieňovať o ďalších udalostiach tohto mesiaca a snáď si môžem myslieť, že pre každú a každého z vás bude každý deň stretnutím s Pánom, ruka v ruke s Pannou Máriou.
So všetkou láskou vás žehná
váš Otec
+ Javier
Rím, 1. mája 2016.
P.S. Keď som sa chystal poslať tento list do tlače, prišla mi správa, že pápež vydal vyhlásenie o hrdinských cnostiach Montse Grases. Ďakujeme za to Pánovi a Panne Márii Montserratskej, v deň jej liturgickej pamiatky sme túto potešujúcu správu obdržali. Obracajme sa k tomuto mladému dievčaťu o príhovor v našich potrebách.
[1] Pozri. Pápež František, Apoštolská exhortácia Amoris lætitia, 19-III-2016, kapitoly III a VII.
[2] Sv. Josemaría, Panna Mária od Stĺpa, článok publikovaný po smrti autora v roku 1976 („Por las sendas de la fe“, Ed. Cristiandada, str. 172).
[3] Sv. Josemaría, Ísť s Kristom, č. 141.
[4] Tamtiež, č. 149.
[5] Tamtiež.
[6] Pápež František, Príhovor pri generálnej audiencii, 7-V-2014.
[7] Sv. Josemaría, Brázda, č. 731.
[8] Sv. Josemaría, Cesta, č. 973.
[9] Papež František, Príhovor pri generálnej audiencii, 7-V-2014.
[10] Bl. Álvaro, List, 9-I-1978, č. 8 („Cartas de familia“, II, č. 135).
[11] Tatiež.