List otca, uväzneného počas komunizmu, svojmu synovi diakonovi

Branislav bol v novembri minulého roka vysvätený za diakona. Vysviacka sa konala počas pandémie koronavírusu, bez prítomnosti rodinných príslušníkov. Jeho otec - katolícky aktivista v komunistickom Československu v 80. rokoch - mu však poslal list.

Braňo Borovský a jeho priatelia boli zatknutí aj za to, že v batohoch nosili po horách Bibliu. V 80. rokoch 20. storočia skupina priviezla do Československa sedem ton kníh.

Branislav Borovský, známy ako Braňo, bol v novembri minulého roka spolu s ďalšími 26 veriacimi Opus Dei vysvätený za diakona.

Kvôli obmedzeniam spôsobeným pandémiou koronavírusu ho v tejto dôležitej chvíli nemohla sprevádzať rodina. Z tohto dôvodu mu chcel jeho otec poslať emotívny list, ktorý chce jeho syn teraz zverejniť.

BRAŇO BOROVSKÝ, OTEC NOVÉHO DIAKONA, BOL V 80. ROKOCH KATOLÍCKYM AKTIVISTOM V KOMUNISTICKOM ČESKOSLOVENSKU.

Braňo Borovský, otec nového diakona, bol katolíckym aktivistom v komunistickom Československu v 80. rokoch. Spolu s niekoľkými spoločníkmi bol zatknutý v Poľsku a obvinený z pašovania náboženskej literatúry. Bitie, mučenie a pobyt vo väzení prehĺbili jeho vieru.

Branislav Borovský, otec a syn

Milý synu Branislav,

12.12.2020 uplynie 37 rokov odvtedy čo ma ako 20 ročného vysokoškoláka zatvorili do väzenia v poľskom meste Nowy Sacz. Bolo to preto lebo spolu s mojimi 2 priateľmi sme prenášali cez hory náboženskú literatúru z Poľska do Československa Bolo to v období komunistického režimu kedy nebolo možné túto literatúru kúpiť v kníhkupectvách.

Keď ma zatvorili bol v Poľsku vyhlásený výnimočný vojenský stav. Hrozil nám 15 – 20 ročný trest. Vyšetrovatelia nás bili, vyhrážali sa nám a ponižovali nás. Ja som strávil prvé 3 mesiace na samotke. V cele 2x3 metre kde deň a noc svietilo svetlo, kde som si cez deň nemohol ľahnúť, odpočinúť si, kde celý deň a celú noc som nesmel nahlas rozprávať ale musel som len mlčať, kde bolo v cele buď hrozná zima alebo neznesiteľné teplo. Tu na mňa počas v jednu noc mieril pištoľou opitý vojak – strážca a vyhrážal sa mi zastrelením. Chcel sa mi pomstiť za to, že nemohol ísť na dovolenku a že ma musel strážiť.

Neskôr ma previezli do najväčšej poľskej väznice v Tarnove , kde ponižovanie a bitie pokračovalo. Bol som na cele s človekom psychicky narušeným , bývalým karatistom, ktorý spolupracoval s policajtami tým, že nás spoluväzňov kedykoľvek i bez príčiny fyzicky napádal, bil a terorizoval.

Borovský na rodinnej fotografii s manželkou a deťmi. Keď mal 19 rokov a bol väznený komunistami, nevedel si predstaviť takúto budúcnosť.

Bol som tak psychicky na dne , že som začal uvažovať nad svojim životom, že si ho pri nejakej vhodnej príležitosti zoberiem a ukončím to.

Bolo to ako keď sa hrubé lano zložené z mnohých tenkých povrázkov začne postupne trhať a zostane nakoniec len to posledné lanko, ktoré ťa drží pri živote . A tým posledným lankom bola VIERA V BOHA. Nádej v to, že sa to zmení som už stratil. A predsa, všetko mal vo svojich rukách Boh. Ale to som pochopil a uvedomil si až neskôr, po rokoch ... Cítil som v tom období veľkú opustenosť, myslel som si vtedy , že Boh sa niekde schoval. Ale znova až po rokoch som si uvedomil pravý opak – NIKDY SOM NEBOL TAK BLÍZKO BOHU AKO VTEDY.

Pred mojim zatknutím a uväznením som vážne uvažoval o duchovnom povolaní, o ceste kňazstva. Komunisti vo mne ubili toto povolanie. Tiež som si myslel, že je i tomuto koniec. Ale znova to po rokoch vidím ináč.

Keď ich uväznili, táto fotografia sa tajne šírila v kostoloch po celom Československu. Kresťania sa modlili za prepustenie týchto troch mladých

V Božom pláne bolo že som sa dožil pádu komunistického režimu a občianskej i náboženskej slobody.

V Božom pláne bolo že som sa oženil s tvojou maminou a že nám Pán požehnal 8 detí.

V Božom pláne bolo i tvoje duchovné povolanie . V sobotu 21.11.2020 prijmeš spolu s tvojimi priateľmi diakonské svätenie - predstupeň kňazstva .

I keď nám tvojim najbližším nedovoľujú okolnosti pandémie corona vírusu zúčastniť sa osobne na tejto pre teba i celú našu rodinu tak dôležitej udalosti uvedomujem si , že Boh vo svojej prozreteľnosti má všetko pevne vo svojich rukách.

V deň keď prijmeš milosť diakonskej vysviacky ťa chcem ubezpečiť ,že budem na teba o to viacej myslieť a hlavne sa za tvoje povolanie modliť.

Končím mojim najobľúbenejším latinský citátom: ,,Gutta cavat lapidem non vea sed seape cadendo,,. ,,Kvapka vyhlbuje kameň nie silou ale častým padaním,,

V Bratislave na výročie Nežnej revolúcie 17.11.2020


Dokumentárny film "Stopy v snehu" si môžete pozrieť na youtube. Tu je príbeh hlavných hrdinov.