Moji milovaní! Nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!
Keď vám píšem tieto riadky na začiatku júna, opäť cítim v srdci potrebu vzdať Bohu vďaku za všetky jeho dary. Slávnosť Božieho Tela, v predvečer ktorého som udelil sviatosť kňazstva tridsiatim šiestim diakonom prelatúry Opus Dei; slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pred dvoma dňami; a včera, v sobotu, sviatok Navštívenia Panny Márie nás pozývajú, aby sme boli vďačnejšími voči nášmu Spasiteľovi, z ktorého otvoreného Srdca na kríži pochádza všetko dobré. Naša vďaka patrí tiež Najsvätejšej Panne, skvostnému a plodnému kanálu —ako to vyjadril svätý Josemaría— cez ktorý k nám z neba prichádzajú všetky milosti. Utiekam sa k jej nepoškvrnenému Srdcu —včera bola jeho liturgická spomienka, aj keď sa tento rok neslávila— prosiac ju, aby nám udelila všetok potrebný jemnocit, aby bol náš vzťah k trom Božským osobám deň čo deň intenzívnejší a lepší. Ako sa obraciaš na Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého?
Haurietis aquas in gaudio de fontibus salutis [1] , budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy. Tieto slová proroka Izaiáša sú názvom encykliky, ktorou pápež Pius XII. pripomenul sté výročie rozšírenia sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Cirkvi po celom svete. Spomínajúc si na tento dokument píše Benedikt XVI., že prebodnutý Spasiteľov bok je prameňom, ku ktorému sa máme utiekať, ako nás pozýva encyklika Haurietis aquas : je potrebné utiekať sa k tomuto prameňu, aby sme opravdivo poznali Ježiša Krista a aby sme v hĺbke srdca zakúsili jeho lásku [2] .
Bol som svedkom toho, akú veľkú úctu mal svätý Josemaría k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Uchvátila jeho dušu, keď bol malým dieťaťom, a ako plynuli roky, zapustila hlboké korene v jeho vnútornom živote a doktrinálnej oblasti. V ťažkých okamihoch v živote Cirkvi —taktiež tejto partikulárnej cirkvi , ktorou je Dielo— zasvätil Opus Dei Spasiteľovmu Najsvätejšiemu Srdcu. Neskôr, keď niektorí pohŕdali touto pobožnosťou, bránil ju s vášnivou láskou a s teologickou hĺbkou, ako to môžeme vidieť v kázňach zozbieraných v knižočke Jít s Kristem [3] . Utiekal sa k milosrdenstvu Božského Srdca, a tak —napriek všetkým ťažkostiam, ktoré zakusoval— žil s pokojom a radosťou v srdci, ktoré svet nemôže dať [4] .
Uvažoval nad nepredstaviteľným bohatstvom, ktoré sa skrýva v slovách „Najsvätejšie Srdce Ježišovo“. Keď hovoríme o ľudskom srdci —zdôrazňoval— , nemáme na mysli len city, ale celého človeka, ktorý miluje, má rád a má nejaký vzťah k druhým ľuďom. A v spôsobe vyjadrovania autorov Písma, ktorí chceli, aby sme pochopili Božie záležitosti, je srdce považované za súhrn i prameň, za výraz pre najlepší obsah a prazáklad myšlienok, slov i skutkov [5] .
Deus caritas est [6] , Boh je Láska. Pre svoju nekonečnú lásku poslal Boh Otec na zem svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život [7] . Z rovnako nekonečnej lásky sa Ježiš Kristus stal človekom v lone Panny Márie, žil v tomto slzavom údolí, pracoval ako my, trpel a radoval sa s nami, a nakoniec zomrel na dreve kríža, dobrovoľne ponúkajúc svoj život ako výkupné za naše hriechy. Z lásky nám daroval svoju Matku za našu Matku počas svojej agónie na Golgote. Po svojom Zmŕtvychvstaní a po Nanebovstúpení nám z lásky, v jednote s Otcom, zoslal Ducha Svätého, okrem toho, že tu zostal s nami v Najsvätejšej Sviatosti: so svojím Telom a svojou Krvou, svojou dušou a svojím Božstvom, stal sa Chlebom života, potravou pre naše duše a naše telá, záloh a prameň radostného zmŕtvychvstania, ktoré aj my očakávame. Posvätiteľ, Láska Otca a Syna, nás pôsobením svojej milosti učí neustále intenzívnejšie kráčať po ceste svätosti.
Úcta k Srdcu Ježišovmu je pre nás naliehavou výzvou na to, aby sme uvažovali nad centrálnymi tajomstvami našej viery a boli za ne vďační: preukazujeme tak istotu o Božej láske a opravdivosti jeho obety za nás. Keď odporúčame úctu k Najsvätejšiemu Srdcu, odporúčame, aby sme sa utiekali celým svojím bytím —všetkým, čím sme: svojou dušou, svojimi citmi, svojimi myšlienkami, svojimi slovami i skutkami, svojou prácou i svojimi radosťami— k celému Ježišovi . Pravá úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu spočíva v poznávaní Boha a v poznávaní samých seba, a v tom, že sa pozeráme na Ježiša, utiekame sa k Nemu — k tomu, ktorý nás povzbudzuje, učí, vedie. Pri tejto úcte niet miesta pre žiadnu povrchnosť, ibaže človek, po ľudskej stránke nedokonalý, nedokáže dobre chápať vteleného Boha [8] . Ako je to s nami, pozeráme sa denne na Pána?
Kult úcty k Najsvätejšiemu Srdcu je odpoveďou Cirkvi na lásku Najsvätejšej Trojice voči stvoreniam. Svätý Otec vysvetľuje, že tento kult je zároveň obsahom všetkej opravdivej duchovnosti a kresťanskej zbožnosti. Preto je dôležité zdôrazniť, že základ tejto zbožnosti je starý ako samé kresťanstvo [9] . Preto nás katolíkov pozýva, aby sme sa otvorili Božiemu tajomstvu a jeho láske, aby sme ho nechali pôsobiť a premeniť nás [10] . Navrhuje, aby sme sa utiekali k tomuto prameňu, aby sme skutočne spoznali Ježiša Krista a aby sme v hĺbke srdca zakúsili jeho lásku. Tak lepšie pochopíme, čo to znamená poznať v Ježišovi Kristovi Božiu lásku, zakúsiť ju, tým, že sa naňho pozeráme, až budeme úplne žiť zo skúsenosti tejto lásky, aby sme mohli byť jej svedkami pre druhých [11] .
Poznať, zakúsiť, žiť, byť svedkami: týmito štyrmi slovami sa dá v skratke vyjadriť odpoveď kresťanov na Božiu lásku. Spomínam si na iné etapy kresťanského života, ktoré boli predmetom učenia svätého Josemaríu od začiatku jeho misie ako zakladateľa a ktoré neúnavne odporúčal. V tomto úsilí o stotožnenie sa s Kristom rozlišujem akési štyri stupne: hľadať Krista, nájsť Krista, hovoriť s Kristom, milovať Krista. Možno si pomyslíte, že sa nachádzate na prvom stupni. Túžobne ho hľadajte, hľadajte ho sami v sebe zo všetkých síl. Ak ho budete hľadať s týmto úsilím, tak vám ručím,, že ste ho už vlastne našli, že ste s ním už začali hovoriť, že ste ho začali milovať a uskutočňovať tento rozhovor v nebi (por. Flp 3, 20) [12] .
Najprv teda hľadajme Krista každý deň, s túžbou po jeho prítomnosti: ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou [13] . Preto, venujme pozornosť úkonom kresťanskej zbožnosti, ktorými sa snažíme popretkávať každý náš deň, najmä svätej omši a modlitbe, tak rozjímavej ako i ústnej. Vzývajme o pomoc našu Matku, blahoslavenú Pannu Máriu, našich anjelov strážnych a všetkých svätých, ktorí sa už tešia z Božej prítomnosti. S dôverou prichádzajme k svätému Josemaríovi, ktorý —nám a tisícom iných ľudí— svojimi slovami a svojím príkladom ukázal cestu intímneho vzťahu k Bohu v každodennom živote.
Toto vytrvalé úsilie o vzťah k nášmu Pánovi —tiež keď cítime duchovnú suchotu a sme bez chuti— nás privedie k skúsenosti , že je veľmi blízko nás. Samozrejme, že tu nehovorím o pocite, ale o istote, ktorá pochádza z viery a ktorú nám dáva Duch Svätý v našej duši— že, skutočne, na základe milosti, sme živým chrámom Najsvätejšej Trojice; že —ako nespočetne veľa krát píše svätý Pavol— žijeme v Ježišovi Kristovi. A tak, zakorenení a upevnení v láske, môžeme so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila celá Božia plnosť [14] .
Pápež zdôrazňuje, že skúsenosť a poznanie nemožno oddeliť: navzájom spolu súvisia. Navyše je potrebné zdôrazniť, že autentické poznanie Božej lásky je možné len v kontexte pokornej modlitby a veľkodušnej odovzdanosti [15] . Takto budeme žiť z Krista; to znamená, že budeme s ním vo všetkom, čo robíme, v každom okamihu, že budeme robiť všetko s jediným cieľom — páčiť sa mu, že sa vyprázdnime, aby v nás mohol žiť Pán; je to skúsenosť svätého Pavla, keď píše: už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa [16] .
Ako silne zapôsobili tieto slová na svätého Josemaríu! Keď sme mu verní —napísal—, bude sa v každom z nás osobitným spôsobom opakovať život Ježiša Krista jednak vnútorne —posväcovaním, jednak navonok —naším správaním [17] . A na inom mieste píše: Najprv si sa na mňa veľmi vážne pozrel, a napokon si ma pochopil, keď som ti povedal:„Chcem v Božích deťoch reprodukovať Kristov život, preto o ňom vždy rozjímam a usilujem sa konať tak, ako konal on, a hovoriť iba o ňom.“ [18]
Ak sa budeme snažiť každý deň zostať v Kristovi a žiť z Krista, naša viera sa nutne premení na apoštolát: budeme vydávať svedectvo o Pánovi svojimi skutkami a slovami, celým naším bytím; a mnoho ľudí bude priťahovaných Ježišom, napriek —alebo naopak prostredníctvom— nášho duchovného boja, pozostávajúceho z víťazstiev a porážok, ktoré môžeme premeniť na triumf, ak sa ponížene budeme utiekať k Božiemu milosrdenstvu, aby sme začínali odznova. Ak milujeme Boha, sme pokorní a bojujeme, nebudeme také porážky nikdy brať príliš vážne. Pretože potom tiež vytrváme v boji a dosiahneme veľké víťazstvo v Božích očiach. Neexistujú porážky, ak pracujeme s čistým úmyslom, snažíme sa plniť vôľu Božiu a stále počítame s jeho milosťou a našou úbohosťou [19] . Aké apoštolské úsilie je prítomné v našich dňoch?
Udržujme s veľkodušným úsilím vzťah k Ježišovi Kristovi a snažme sa k nemu priviesť veľa duší. Prosme o príhovor svätého Josemaríu, ktorý je taký mocný u Pána, a už odteraz sa pripravujme na jeho sviatok 26. júna. Dajme ho spoznať mnohým ľuďom, zoznámme ich s príkladom života a učením nášho zakladateľa.
Pred dvoma týždňami som bol v Barcelone, a predtým, než som sa vrátil späť, bol som sa pomodliť v Bazilike de la Merced, sprevádzaný vami všetkými. Modlil som sa tam k Panne Márii, aby sme každý z nás uviedli do praxe slová svätého Petra, nad ktorými náš Otec intenzívne meditoval v tomto meste, pred svojou prvou cestou do Ríma, aby tam našiel legislatívne riešenie pre Opus Dei: ecce nos reliquimus omnia et secuti sumus te [20] ; pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Vybral si tento úryvok z evanjelia, aby ho kresťania uskutočňovali vo svojom živote a aby sme ho opakovali našim priateľom alebo priateľkám, pretože nemôžeme slúžiť dvom pánom [21] . Pred obrazom Našej Panej de la Merced som sa modlil s celým Dielom tak, ako to robil svätý Josemaría v roku 1946 a aj neskôr pri iných príležitostiach.
Predtým, než dokončím týchto pár riadkov, chcel by som vám pripomenúť, že 29. júna, na slávnosť svätého Petra a Pavla, začína rok svätého Pavla, ktorý vyhlásil Benedikt XVI. pri príležitosti dvetisíceho výročia narodenia Apoštola národov. V súlade s návrhmi svätého Otca ako sláviť toto jubileum, navrhujem vám spoznať lepšie život a dielo tohto veľkého apoštola, patróna Diela, tak, že budete čítať a meditovať nad textami Skutkov apoštolov a nad spismi svätého Pavla. Svätý Pavol je pre všetkých kresťanov úžasným príkladom lásky ku Kristovi, vernosti povolaniu a zanietenej horlivosti za duše. Odporúčajme mu duchovné a apoštolské plody v tomto jemu venovanom roku.
S láskou vás žehná
váš Otec
+ Javier
Rím, 1. júna 2008.
[1] Iz 12, 3
[2] Benedikt XVI., List pri príležitosti 50. Výročia encykliky "Haurietis aquas", 15.05.2006
[3] Por. Svätý Josemaría, Kázeň "Kristovo Srdce, pokoj křesťanů", 17.06.1966, v Jít s Kristem , č. 162 a nasl.
[4] Por. Jn 14, 27
[5] Svätý Josemaría, Jít s Kristem, č. 164
[6] 1 Jn 4, 8
[7] Jn 3, 16
[8] Svätý Josemaría, Jít s Kristem, č. 164
[9] Benedikt XVI., List pri príležitosti 50. Výročia encykliky "Haurietis aquas", 15.05.2006
[10] Tamtiež [11] Tamtiež [12] . Svätý Josemaría, Boží p řátelé , č. 300
[13] Z 42, 2
[14] Ef 3, 17-19
[15] Benedikt XVI., List pri príležitosti 50. Výročia encykliky "Haurietis aquas", 15.05.2006
[16] Gal 2, 20
[17] Svätý Josemaría, Vyhňa , č. 418
[18] Tamtiež , č. 886
[19] Svätý Josemaría, Jít s Kristem , č. 76
[20] Mt 19, 27
[21] Por. Mt 6, 24
