Evanjelium (Mt 25,1-13)

Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ,Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ,Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ,Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ,Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ,Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

Komentár

Svadobné oslavy v Ježišových časoch boli mimoriadne slávnostné, v sviatočnej a radostnej atmosfére. Niekoľko mesiacov predtým sa konali zásnuby, pri ktorých sa budúci manželia už verejne zasnúbili, aby sa vzali, ale až o nejaký čas neskôr nevestu prijal jej manžel vo svojom novom dome, aby začali spoločný rodinný život. Pri tomto druhom obrade sa na slávnosti aktívne zúčastnili priatelia nevesty a ženícha.

Nevestu sprevádzali jej priateľky z detstva a mladosti, „panny“, o ktorých hovorí podobenstvo, dovtedy slobodné ako ona. Na miesto svadby zvyčajne prišli určitý čas vopred, a keď večer prišiel ženích v sprievode svojich priateľov, ktorí boli tiež mladí ako on, vyšli mu v ústrety s horiacimi olejovými lampami a hostina sa začala. Hrala hudba, víno a pochúťky tiekli prúdom a oni tancovali od radosti až do polnoci.

Ježiš rozpráva o svadbe, kde prílišné meškanie ženícha spôsobilo zmätok medzi priateľkami nevesty. Niektorým z nich chýbala predvídavosť, došiel im olej, aby vyšli s lampami privítať ženícha, a kým išli nakúpiť potrebné veci, dvere sa zatvorili a oni zostali vonku.

Majster používa toto podobenstvo, aby nám odporučil, že musíme byť vždy dobre pripravení prijať Pána, keď sa zjaví, lebo nevieme ani dňa, ani hodiny. Príde na konci času, ale aj na konci nášho pozemského života sa stretne s každým z nás, aby nás súdil. „Raz príde deň,“ hovorí svätý Josemaría „ktorý bude naším posledným, no nenaháňa nám strach, pretože pevne dôverujeme Božej milosti a od tejto chvíle sme veľkoryso, odvážne a s láskou v maličkostiach odhodlaní vyjsť nášmu Pánovi v ústrety so zažatými lampami, lebo v nebi nás očakáva veľká slávnosť“[1].

Neprezieravosť alebo nedbalosť, odkladanie pokánia alebo vyznania, otáľanie s rozhodnutiami o odovzdaní sa nás môže navždy pripraviť o slávu. Na druhej strane život prežitý pred Božou tvárou, bez zanedbávania detailov, môže otvoriť dvere do Neba, ako sa to stalo tým priateľkám nevesty, ktoré boli predvídavé a vošli dovnútra, aby si užili večierok, zatiaľ čo ostatné zostali vonku. Tieto dievčatá „Nevedeli, alebo sa nechceli pripraviť s potrebnou starostlivosťou a zabudli urobiť rozumné opatrenie zaobstarať si včas olej. Chýbala im veľkorysosť, aby splnili to málo, čo im bolo uložené. V skutočnosti im zostávalo ešte veľa hodín, no žalostne ich premárnili“[2], komentuje svätý Josemaría.

Preto nás vyzval, aby sme sa zamysleli a dali si predsavzatia: „Zamyslime sa teraz odvážne nad svojím životom. Prečo si niekedy nenájdeme ani tých pár minút, aby sme s láskou dokončili prácu, ktorú máme vykonať a ktorá je prostriedkom nášho posvätenia? Prečo zanedbávame povinnosti voči rodine? Prečo máme zrazu naponáhlo, keď sa máme modliť, alebo ísť na Svätú Omšu? Prečo nám chýba pokoj a vyrovnanosť, keď si máme plniť povinnosti svojho stavu, no na druhej strane si bez náhlenia krátime čas hovením svojim osobným rozmarom? Veď sú to maličkosti, môžete namietať. Áno, skutočne. Ale práve tieto maličkosti sú olejom, naším olejom, ktorý udržuje plameň živý a lampu rozsvietenú“[3].

[1] Svätý Josemaría, Boží priatelia, bod 40.

[2] Ibid., bod 41.

[3] Ibid., bod 41.