Evanjelium (Mt 21, 33-46)

Počujte iné podobenstvo:

Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ,K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ,To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“

Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme:

,Kameň, čo stavitelia zavrhli,

stal sa kameňom uholným.

To sa stalo na pokyn Pána;

vec v našich očiach obdivuhodná‘?

Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“

Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

Komentár

S blížiacim sa koncom Ježišovho pozemského života nadobúdajú rozhovory v Matúšovom evanjeliu eschatologický tón: súvisia s konečným osudom všetkých vecí, a to tak osudom Ježišových súčasníkov, ako aj konečným osudom celého sveta. Teraz, keď sa aj náš liturgický kalendár blíži k svojmu záveru - do ukončenia obvyklých 33 týždňov zostáva niekoľko týždňov -, Majstrove slová rezonujú s osobitnou aktuálnosťou.

Sám Ježiš nás nabáda, aby sme pozorne počúvali jeho podobenstvo: majiteľ pozemku vysadil vinicu a starostlivo ju upravil tak, aby prinášala úrodu: „ohradil ju plotom a vykopal v nej lis na víno, postavil vežu“ (v. 33). Majiteľ prenajíma vinicu nájomcom; tak sa podieľa na jej prosperite a zároveň sa spolieha na ich osobné úsilie, aby vinica prinášala ovocie.

Ale nájomcovia nielenže nesplnili svoju povinnosť, ale opovrhli a dokonca zabili sluhov, ktorých poslal majiteľ, aby si vyzdvihli plody vinice, o ktorú sa tak veľmi staral. Ešte nezvyčajnejšie bolo ich správanie, keď zabili majiteľovho syna, keď ho k nim poslal. Podľa všetkého poľnohospodári v podobenstve konali nespravodlivo. Každý by povedal, že boli „zlí“ (v. 41), ako ich nazývajú samotní Ježišovi poslucháči.

Týmto podobenstvom, ktoré sa tak zjavne a dramaticky číta, Ježiš v kontraste odsudzuje postoj vodcov ľudu, ktorí opovrhli a zničili prorokov, ktorých k nim poslal Boh; a predovšetkým vopred odsudzuje ich odmietnutie samotného Božieho Syna, ktorého vyženú z Jeruzalema a zabijú ako vinohradníci syna majiteľa vinice.

Podobenstvo teda odsudzuje nielen správanie Ježišových súčasníkov, ale aj ľahostajný, ba až nepriateľský postoj, ktorý môžeme my ľudia prejaviť voči Božiemu pôsobeniu, ktoré je vždy starostlivé a zaujíma sa o naše dobro a posiela nám ľudí, ktorí nám môžu pomôcť priniesť ovocie, ale ktorých možno odmietame, pretože sú nám nepríjemní. Božia dobrota, ktorá nám ponúka svoju milosť a starostlivosť, podobne ako majiteľ z podobenstva so svojou vinicou a Boh s Izraelom, od nás vyžaduje dobrú vôľu chcieť prinášať ovocie cnosti a svätosti; využívať milosť a neodmietať tých, ktorí v nás požadujú jej ovocie.

Na druhej strane, hoci podobenstvo má tragický nádych, Ježišove slová ponúkajú aj posolstvo nádeje. Ako vysvetlil pápež František, hoci majiteľ vinice mal právo na pomstu, rovnako ako Boh mohol pomstiť svojho ukrižovaného Syna, predsa len „Božie sklamanie zo zvráteného správania ľudí nie je posledným slovom. To je veľká novosť kresťanstva: Boh, ktorý aj keď je sklamaný z našich chýb a hriechov, nestráca slovo, nezastavuje sa a predovšetkým sa nemstí!“[1].

„Bratia a sestry,“ pokračoval pápež, „Boh sa nemstí! Boh miluje, nemstí sa, čaká na nás, aby nám odpustil, aby nás objal. Cez odhodené kamene - a Kristus je prvým kameňom, ktorý stavitelia odhodili -, cez situácie slabosti a hriechu Boh pokračuje v kolobehu nového vína svojej vinice, teda milosrdenstva: toto je nové víno Pánovej vinice: milosrdenstvo. Tvárou v tvár húževnatej a nežnej Božej vôli existuje len jedna prekážka: naša arogancia a opovážlivosť, ktorá sa niekedy mení na násilie! Tvárou v tvár týmto postojom a tam, kde neprinášajú ovocie, si Božie slovo zachováva celú svoju silu výčitky a varovania: Božie kráľovstvo vám bude vzaté a dané ľudu, ktorý prináša jeho ovocie (v. 43)“[2].

[1] František, Anjel Pána, 8-X-2017.

[2] Ibid.