Evanjelium (Mt 22,1-14)

Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ,Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ,Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ,Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ,Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

Komentár

Ježiš v tomto podobenstve hovorí o kráľovi, ktorý pozve mnoho ľudí na svadobnú hostinu svojho syna, ale prekvapivo sa nikto z hostí na oslave nezúčastní. Výhovorky sú rôzne, ale konečný výsledok je, že neprídu. „Boh je k nám dobrý, bezodplatne nám ponúka svoje priateľstvo, bezplatne nám ponúka svoju radosť, svoju spásu,“ komentuje pápež František, „ale často jeho dary neprijímame, na prvé miesto kladieme svoje materiálne starosti, svoje záujmy; a aj keď nás Pán volá, často sa zdá, že sme ním otrávení“[1].

Boh má skúsenosť s odmietnutím a neprijatím zo strany tých, ktorým ponúka svoje dary. Jeho láska však nepozná znechutenie. Preto posiela svojich služobníkov, aby vyšli na každú cestu a pozvali na hostinu všetkých, ktorí sa s ním stretnú, dobrých aj zlých bez rozdielu. Je zarážajúce, že pozýva aj zlých. Pán nikoho nevylučuje zo svojho pozvania. Pozvanie, ktoré niektorí odmietli, prijímajú ľudia, ktorí predtým nepatrili do okruhu jeho známych, ľudia, ku ktorým nemal žiadny vzťah. Muži a ženy každej kultúry a stavu, dokonca aj tí, ktorí sa nemodlia a nemajú s Bohom žiadne vzťahy. Všetci sme povolaní k svätosti, aby sme mali účasť na nebeskej sláve. Nikto nie je vylúčený.

„Všetci pokrstení vedia, ktorá je svadba kráľovho syna a ktorá je jeho hostina,“ povedal svätý Augustín pri kázaní na tento evanjeliový úryvok. „Pánov stôl je prestretý pre všetkých, ktorí sa na ňom chcú zúčastniť. Nikomu nie je zakázané k nemu pristúpiť, ale dôležitý je spôsob, ako to urobiť“[2]. Veľkorysé pozvanie Boha, predstavovaného kráľom, k účasti na nebeskej sláve, ktorú symbolizuje svadobná hostina, je bezodplatné a pre všetkých.

Evanjelium hovorí, že „kráľ vošiel pozrieť hostí a zbadal muža, ktorý nemal svadobné rúcho“ (v. 11). Tí, čo tam boli, boli pozvaní, tak ako všetci ľudia sme pozvaní byť spasení. Dvere sú otvorené pre každého, kto chce vstúpiť, ale skôr ako si začne vychutnávať slávu, nastane súd. Najvyšší sudca, ktorý dokáže vidieť do hĺbky sŕdc, posúdi, čo je v živote každého z nás. „Ježiš vo svojom kázaní zvestoval súd v posledný deň. Vtedy vyjde na svetlo správanie každého i tajomstvo sŕdc. Vtedy bude odsúdená zavinená nevera, ktorá si nevážila Bohom ponúkanú milosť. Postoj k blížnemu odhalí, či niekto Božiu milosť a lásku prijal, alebo odmietol. (...) No Syn neprišiel preto, aby súdil, ale aby spasil a dával život, ktorý má v sebe. Každý, kto v tomto živote odmieta milosť, už odsudzuje sám seba, dostane odplatu podľa svojich skutkov a môže sa aj naveky zatratiť, ak odmietne Ducha lásky“[3]. K stolu si budú môcť sadnúť len tí, ktorí sú pripravení a môžu tak urobiť.

V Ježišovom podobenstve je jasné, že nezáleží na tom, čo človek urobil v minulosti, ale že je potrebná jedna nevyhnutná podmienka, a to obliecť si svadobné rúcho, t. j. mať čistú dušu a kajúce srdce, prijať taký tón života, ktorý je svedectvom lásky k Bohu a k blížnemu. Ježiš pozýva každého k svojmu stolu, ale vyžaduje, aby sa k nemu pristupovalo s úctou. Preto svätý Pavol pripomínal korintským kresťanom, aby predtým, ako pristúpia k hostine Eucharistie, sviatosti, v ktorej zakúšame predchuť nebeskej slávy, dôkladne spytovali svoje svedomie: „Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie (1 Kor 11, 28-29)“.

Dnešný deň je vhodný na to, aby sme si očistili dušu, prijali lásku a tešili sa z Ježišovho pozvania na nebeskú hostinu, aj keď sa cítime pošpinení.

[1] František, Anjel Pána, 12-X-2014.

[2] Svätý Augustín, Reč 90, bod 1.

[3] Katechizmus Katolíckej Cirkvi, body 678-679.