Evanjelium (Mk 1, 29-39)

Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu:

„Všetci ťa hľadajú“.

On im odvetil:

„Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel“.

A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

Komentár

Svätý Marek nám dnes predstavuje niekoľko epizód týkajúcich sa začiatku verejného života nášho Pána, tých troch rokov, ktoré nasledovali po tridsiatich rokoch skrytého života a ktoré majú pre kresťanov žijúcich uprostred sveta taký veľký význam. V skutočnosti by sa na týchto tridsať rokov mohol použiť výraz „bežný Ježišov život“.

Dnešný text dobre vystihuje, ako začal toto nové obdobie svojho života, ktoré sa skončí jeho umučením, vykupiteľskou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním, hlavným cieľom vtelenia. Toto zhrnutie je tiež výborným vzorom pre kresťanov, ktorí majú v každodennom živote plniť svoje poslanie apoštolov. Ak si pozorne prečítate týchto 11 veršov, podávajú akýsi opis jedného dňa v Pánovom živote. Bola to sobota, pretože kapitola sa začína bohoslužbou v synagóge, a tiež vidíme, že obyvatelia Kafarnauma museli počkať do západu slnka -rešpektujúc tak sobotný odpočinok-, aby mu priniesli svojich chorých. Na konci takéhoto intenzívneho dňa Ježiš všetkých prijíma: „uzdravil mnohých“ a „vyhnal mnoho démonov“. To by nás malo povzbudiť, aby sme sa na neho obracali, keď sa stretneme s ťažkosťami alebo máme problémy, a nemysleli si, že ho „obťažujeme“. On je vždy k dispozícii. Aj my chceme byť vždy k dispozícii ľuďom okolo nás.

Svätý Marek potom dodáva, že „skoro ráno, keď bola ešte veľká tma, vstal, vyšiel von, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil“, akoby chcel zdôrazniť dôležitosť, ktorú Pán pripisuje modlitbe, aj keď sa cítime preťažení. Bez modlitby je vnútorný život prakticky nemožný, čo je jedným z jej najzjavnejších dôsledkov, čo svätý Josemaría nazýva jednotou života kresťana. Vždy neúnavne opakoval, „že existuje len jeden život, zložený z tela a ducha, a to ten, ktorý musí byť svätý a plný Boha v duši i tele“ (Rozhovory, č. 114).

Evanjelium nám teda predkladá jasný príklad Pánovej jednoty života a toho, ako správne využíval čas, ktorý mal každý deň k dispozícii. V tomto duchu môžeme porovnať 24 hodín dňa s časom, ktorý Boh vyhradil v známych podobenstvách o talentoch: „Obchodujte, kým sa nevrátim“ (Lk 19, 13) a o desiatich pannách: „Ženích ide, vyjdite mu v ústrety“ (Mt 25, 6).

V celom Svätom písme sa často zdôrazňuje myšlienka „časového limitu“ na splnenie úloh. Boh nemá rád vlažnosť alebo sebectvo, pretože v hre je spása duší a sveta. Prosme Pannu Máriu, našu Matku, aby pre nás získala rovnakú poslušnosť a pripravenosť, s akou odpovedala na zvestovanie Archanjela Gabriela: „Fiat mihi“.