Evanjelium (Mk 1, 40-45)
K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil:
„Ak chceš, môžeš ma očistiť.“
Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu:
„Chcem, buď čistý!“
Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu:
„Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“
Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.
Komentár
V tomto úryvku evanjelia sa nám predstavuje nové zázračné uzdravenie, ktoré vykonal Ježiš a ktoré má tiež veľký symbolický obsah.
Podľa predpisov knihy Levitikus sa malomocenstvo nepovažovalo len za chorobu, ale aj za závažný druh rituálnej nečistoty, ktorá znamenala povinnosť izolácie po celý čas jej trvania (Lv 13, 1-59). Bolo na kňazoch, aby diagnostikovali tých, u ktorých sa prejavili príznaky, ako aj aby potvrdili vyliečenie, ak k nemu vôbec došlo.
Je ľahké pochopiť, aké utrpenie to znamenalo pre tých, ktorí sa ňou nakazili, pretože okrem ťažkých nepríjemností spojených s chorobou museli opustiť svoje domovy a dediny a putovať po neobývaných miestach, ďaleko od kontaktu s inými ľuďmi. Mať malomocenstvo bolo ako byť mŕtvy v živote, odrezaný od občianskeho aj náboženského života. Preto sa jeho vyliečenie podobá aj na vzkriesenie.
Ten malomocný muž, keď z diaľky videl, že Ježiš so svojimi učeníkmi prechádza po ceste v oblasti, kde sa nachádzal, pocítil, ako sa jeho srdce rozochvelo nádejou, že pre neho môže niečo urobiť. Pristúpi teda k Majstrovi a ešte zďaleka, kľačiac v jeho prítomnosti, mu hovorí plný dôvery, že Ježiš má moc to urobiť. Zároveň oslovuje Pána spôsobom, ktorý je veľmi úctivý voči tomu, čo sa nakoniec rozhodne urobiť: „Ak chceš, môžeš ma očistiť“.
Ježiš sa nad týmto človekom okamžite zľutoval, pristúpil k nemu, vystrel ruku, aby sa ho dotkol, a povedal: „Chcem, buď čistý“. A hneď došlo k jeho uzdraveniu. Skutočnosť, že vystrel ruku a dotkol sa boľavého tela malomocného, ukazuje, že Boh chce zvyčajne využiť gestá, citlivé znamenia, ktoré sú účinné prostredníctvom Božieho pôsobenia. Jednoduchý čin dotyku neuzdravuje, ale Božia moc prostredníctvom tohto gesta uzdravuje daného človeka do hĺbky.
Je to analogické tomu, čo sa deje vo sviatostiach, ktoré ustanovil náš Pán Ježiš Kristus. Sú to zmyslovo vnímateľné znamenia, ktoré prostredníctvom Božieho konania, ktoré v nich pôsobí, účinne vyvolávajú milosť, ktorú naznačujú.
V malomocenstve môžeme vidieť symbol hriechu, ktorý je skutočnou nečistotou srdca a vedie k vzdialeniu sa od Boha. Na rozdiel od starovekých rituálnych pravidiel knihy Levitikus to nie je fyzická choroba, ktorá nás oddeľuje od Boha, ale vina, morálne a duchovné škvrny na duši.
Niekedy sa tiež môžeme cítiť poškvrnení svojimi chybami a hriechmi a neschopní dostať sa z tejto situácie vlastnými silami. Vtedy je čas obrátiť sa na Ježiša s rovnako silnou vierou ako ten muž: „Ak chceš, môžeš ma očistiť“. A ak je naše srdce odhodlané odvrátiť sa od zla s Pánovou pomocou a pristúpime k sviatosti zmierenia, môžeme tiež zakúsiť účinnosť jeho slov: „Chcem, buď čistý“.
Hriechy, ktorých sme sa mohli dopustiť - aj keď viedli k smrti duše, ako škvrny na koži toho malomocného spôsobili, že zomrel istým spôsobom -, sa očistia, keď ich pokorne vyznáme. V tejto sviatosti nás Ježiš Kristus s nekonečným milosrdenstvom obnovuje a utešuje prostredníctvom svojich služobníkov a umožňuje nám znovu začať nový život plný pokoja a radosti.