„A ZA KOHO ma pokladáte vy?“ (Mt 16,15) Ježiš tieto slová adresuje svojim učeníkom a v nich každému z nás. Chce poznať obraz, ktorý sme si o ňom vytvorili, naše myšlienky a pocity, pretože budú dôležité pre náš život. „Kresťanský život nás nevedie k tomu, aby sme sa stotožnili s nejakou ideou, ale s osobou: s Ježišom Kristom. Aby viera osvetľovala naše kroky, okrem toho, že sa budeme pýtať: kto je pre mňa Ježiš Kristus, zamyslime sa: kto som ja pre Ježiša Krista? Takto objavíme dary, ktoré nám Pán dal a ktoré priamo súvisia s naším poslaním“[1].
Je to tá istá otázka, ktorú z Kristových úst počul svätý Peter. Apoštoli, ktorí zdieľali Majstrovo poslanie, pochopili, ako veľmi s nimi počíta. „Nech ľudia z toho vidia,“ hovorí svätý Bernard, „aká veľká je Božia starostlivosť o nich; nech vedia, čo si Boh o nich myslí a čo cíti. Nepýtaj sa, ty, ktorý si človek, na to, čo si trpel, ale na to, čo trpel on. Zo všetkého, čo pre teba vytrpel, si odvodzuj, ako veľmi si ťa váži, a tak sa ti zjavne ukáže jeho dobrota“[2]. Pri snívaní o tom, čo Boh cíti a čo si o nás myslí, nehrozí žiadne riziko preháňania. V skutočnosti budeme vždy nedostatoční. Pravdepodobne nám prídu na myseľ slová svätého Pavla: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“ (1 Kor 2, 9).
PETER VŽDY prichádza učeníkom na pomoc. Tentoraz zjavuje Ježišovo božstvo s takou jasnosťou, že ho Pán po vypočutí chváli: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16, 17). Slávime sviatok Katedry svätého Petra; môže to byť vhodný čas poďakovať Bohu za starostlivosť o jeho Cirkev a za to, že ustanovil viditeľný základ jej jednoty, skalu, na ktorej má stáť: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18).
„Rímsky veľkňaz ako Petrov nástupca je stálym a viditeľným princípom a základom jednoty biskupov, ako aj množstva veriacich“[3]. Ježiš oznamuje Petrovi, kým je pre Boha. A vo chvíli, keď toto vyhlásenie robí, Pán svojho apoštola dokonale pozná: vie, aký je, ako reaguje, ako rozmýšľa, ako ho miluje. Vyvolil si ho ešte pred stvorením sveta. „Odkiaľ sa vzalo, že títo dvanásti muži, nevzdelaní, žijúci pri jazerách, riekach a púšťach, sa podujali na dielo takých veľkých rozmerov a postavili sa celému svetu, oni, ktorí určite nikdy neboli v meste a nikdy nevystúpili na verejnosti?“, pýta sa svätý Ján Zlatoústy. „A to tým viac, keď si uvedomíme, že boli bojazliví a ustráchaní, ako vieme z opisu evanjelistu, ktorý nechcel zakryť ich chyby“[4]. Tá istá Božia pomoc, ktorá urobila z Petra skalu, naďalej pôsobí na jeho nástupcov a na celú Cirkev.
RÍMSKY PÁPEŽ počíta s našimi modlitbami za jeho osobu a úmysly. „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16, 6), boli slová svätého Petra v tento deň. Naša viera sa opiera o Ježiša, ktorý nás vedie k Otcovi. Je úžasné, že nás Boh povolal, aby sme sa spolu s ním podieľali na poslaní Cirkvi. Počíta s nami, nikto nie je zbytočný.
Svätý Josemaría sa v liste istému kardinálovi vyznal zo svojho presvedčenia, že jeho modlitba môže pomôcť pápežovi a Cirkvi: „Modliť sa je to jediné, čo môžem urobiť. Moja úbohá služba Cirkvi sa obmedzuje na toto. A vždy, keď si uvedomím svoju obmedzenosť, cítim sa plný sily, pretože viem a cítim, že je to Boh, ktorý všetko robí“[5]. „Mocnou zbraňou“, ktorú zakladateľ Opus Dei tiež pravidelne používal na pomoc Cirkvi, je svätý ruženec. „Už roky sa na ulici,“ povedal, „každý deň modlím a naďalej sa modlím časť ruženca za vznešenú osobu a úmysly rímskeho pápeža“[6].
Okrem modlitby za jeho osobu a úmysly svätý Josemaría počas celého svojho života sledoval učenie rímskeho pápeža a vždy hľadal spôsoby, ako mu prejaviť svoju lásku. Rovnako aj my všetci kresťania sa snažíme byť Petrovi veľmi blízki, aj keď niekedy niečomu nerozumieme, či už v jeho slovách, alebo v jeho skutkoch. A ak by sa stalo to druhé – že mu v niečom nerozumieme –, my, deti Cirkvi, sme dlžní „nábožný súhlas porozumenia a vôle“[7]‚ jeho učeniu, a preto sa o ňom nevyjadrujeme negatívne, keďže to môže zraniť jednotu Kristovho tela.
Môžeme sa obrátiť na Máriu, matku Cirkvi, aby pápeža ochraňovala, starala sa o neho a robila ho veľmi šťastným: „Mária neustále buduje Cirkev, zjednocuje ju, udržiava ju súdržnou. Sotva môže mať niekto pravú úctu k Panne Márii, ak sa súčasne necíti byť pevnejšie zviazaný s ostatnými údmi tohto Mystického Tela, užšie zjednotený s jeho viditeľnou hlavou, pápežom. Preto tak rád opakujem: omnes cum Petro ad Iesum per Mariam! — všetci s Petrom k Ježišovi skrze Máriu!“[8].
[1] Fernando Ocáriz, A la luz del Evangelio, “Juventud y vocación”.
[2] Svätý Bernard, Kázeň I na Zjavenie Pána, 1-2.
[3] Lumen Gentium, bod 23.
[4] Svätý Ján Zlatoústy, Homília na Prvý list Korinťanom, č. 4, 3.4.
[5] Svätý Josemaría, List z Ríma, 15-VII-1967.
[6] Svätý Josemaría, Listy 3, bod 20.
[7] Kódex kánonického práva, k. 752. Porov. Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod 892.
[8] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 139.