Kanonizácia Jána XXIII. a Jána Pavla II. je veľkou udalosťou pre Cirkev a znamením nádeje pre celý svet, lebo kde svätosť prekvitá, tam krízy tohto sveta nemajú posledné slovo.
Svätosť dáva pevný základ, na ktorom možno budovať budúcnosť. V našej viere, a osobitným spôsobom vo svätých, nachádzame odpoveď na najväčšie problémy ľudstva a spoločnosti, ktoré sú často dôsledkom vzdialenia sa od Boha.
Mali by sme vzdať vďaku Bohu za to, že v posledných desaťročiach (keď sa tak veľa hovorilo o ,,krízach" v ekonomike, kulúre, politike, spoločnosti a v náboženstve), Cirkev bola vedená svätými ľuďmi, svätcami. Dvaja z troch rímskych pápežov týchto rokov (Ján XXII. a Ján Pavol II.) budú v nedeľu svätorečení, okrem toho je rozbehnutý aj beatifikačný proces tretieho nedávneho pápeža, Pavla VI.
Ján XXII. je predovšetkým pápežom, ktorý zvolal II. Vatikánsky koncil. Ako Petrov nástupca viedol Cirkev pevnou a otcovskou rukou k tejto mimoriadnej udalosti viery a osobnej a kolektívnej obnovy. Ako zdôrazňuje Gaudium et Spes, Koncil sa snažil prehovoriť k srdciam mužov a žien dnešného sveta. Pápež Roncalli dopomohol k tomu, aby sa povolanie k svätosti stalo jadrom kresťanského života. Môžeme ho teda dnes požiadať o príhovor k Bohu, aby si všetci muži a ženy zobrali k srdcu túto pravdu ohlasovanú II. Vatikánskym koncilom: že svätosť môžu dosiahnuť všetci kresťania, že to nie je len cieľ pre niekoľko málo vybraných ľudí.
Pre ľudstvo ako také je Ján XXIII. tiež pápežom pokoja, pretože počas veľmi napätých historických chvíľ neváhal, a nasledujúc príklad svojich predchodcov, sa snažil urobiť všetko čo bolo v jeho silách pre odvrátenie vojny, využívajúc pri tom svoju morálnu a náboženskú autoritu, aby jasne formuloval, čo je potrebné urobiť pre mier a pre ochranu dôstojnosti ľudskej osoby.
Ján Pavol II. bol kňazom zamilovaným do Boha a ľudstva, stvoreného na obraz Boží v Kristovi. Poháňaný dobročinnou láskou vyzýval celú Cirkev k ,,novej evanjelizácii", pričom zdôrazňoval rolu zodpovedajúcu laikom v tejto úlohe sprítomňovania Boha v živote ľudí a národov. Počas jeho pontifikátu sa nám dostalo nového svetla, ktorým sme mohli hlbšie prenikať do Božej dobroty a milosrdenstva. Jeho slová, jeho gestá, jeho písomnosti, jeho osobné sebadarovanie sa (v zdraví aj chorobe) boli nástrojom, ktoré Duch Svätý využíval, aby pritiahol mnohých ľudí k zdroju milosti, a aby povzbudil tisícky mladých ľudí povedať ,,áno" Kristovmu povolaniu ku kňazstvu, rehoľnému stavu, manželstvu a k laickému apoštolskému celibátu.
Tento poľský pápež nás viedol z druhého do tretieho milénia, zanechal nám bohaté dedičstvo o dôstojnosti ľudskej osoby, hodnote ľudského života a rodiny, službe chudobným a núdznym, právachpracujúcich, ľudskej láske a dôstojnosti žien, a mnohých ďalších aspektoch nevyhnutných pre rozvíjanie dôstojného ľudského života.
Jeho texty a príhovory nám poskytujú celý súbor učenia s obrovským potenciálom pre budúcnosť. Osobne som presvedčený, že jeho myšlienky o sociálnych a ľudskych aspektoch (vychádzajúce z jeho hlbokej duchovnej odpovede Bohu) budú v nadchádzajúcich rokoch nadobúdať na stále väčšom význame.
Kanonizácia týchto dvoch veľkých pastierov sa uskutoční len niekoľko dní pred začiatkom mája, mesiaca Panny Márie. Tento prvok spája oboch nových svätcov – hlboká a nežná láska k našej Matke. Ján XXIII. sa často vyjadroval o ,,univerzálnom materstve" Panny Márie. Mária je ,,spoločnou Matkou všetkých mužov a žien, bratov a sestier v Kristovi, prvorodenom synovi" (12. október 1961. V Jánovi Pavlovi II. sa vedomie blízkosti a orodovania našej Matky vrúcne prejavovalo v jeho duchovnej a ľudskej ceste, a priťahovalo aj iných ľudí, aby objavovali túto ,,mariánsku dimenzie" v živote všetkých Kristových učeníkov. Synovský vzťah k Matke, napísal, ,,je darom, ktorý sám Kristus osobne dáva každému človekovi" (porov. Redemptoris Mater, č. 45).
Panna Mária má významné miesto v duchovnom živote každého veriaceho, ale aj v budovaní celej Cirkvi. Preto pri príležitosti nadchádzajúcej kanonizácie v nedeľu by som chcel citovať tieto slová svätého Josemaríu Escrivá: ,,Sotva môže mať niekto pravú úctu k Panne Márii, ak sa súčasne necíti pevne zviazaný s ostatným údmi tohto mystického Tela, užšie zjednotený s jeho viditeľnou hlavou, pápežom. Preto tak rád opakujem: omnes cum Petro ad Iesum per Mariam! - všetci s Petrom k Ježišovi skrze Máriu! (Ísť s Kristom, č. 139). Napĺňa ma veľkou radosťou, že to bol práve pápež František, pápež s vrúcnou mariánskou úctou, kto rozhodol o týchto dvoch kanonizáciách. Všetci traja nám ukázali, že láska nie je len ľudská čnosť, ale že znamená prinášať Krista k ďalším ľudom, a toto robila práve Mária ako službu ľudstvu.
Už čoskoro si zvykneme odvolávať sa na týchto dvoch pastierov ako na svätého Jána XXIII. a svätého Jána Pavla II. Ich kanonizáciou nám pápež František, Kristov Vikár, pomáha uvedomiť si, že v Božích očiach sú Angelo Roncalli a Karol Wojtyla predovšetkým dve sväté osoby, čo je zásadný cieľ života každého muža a každej ženy. Svätý Ján XXIII. a svätý Ján Pavol II. boli dvaja kňazi s veľkým srdcom a vrúcnou láskou k Bohu a všetkým ľuďom. Dvaja veľkí svätci, zjednotení nežnou láskou k Márii, Matke Božej a našej Matke.
+Javier Echevarría
Prelát Opus Dei