Pochádzam z New Orleans, z kolísky džezu. Volám sa Daniel a mám 27 rokov. Do Madridu som prišiel pred vyše rokom. Rozhodol som sa pre Španielsko, pretože som chcel objaviť flamenco. A aj som ho objavil. A okrem neho aj oveľa viac.

Moja gitara ma zaviedla celkom ďaleko. Aj osobne, aj profesionálne. Okrem iného, táto cesta objavovania flamenca ma tiež priviedla k Opus Dei. Božia harmónia je skutočne nevyspytateľná. S radosťou som sa venoval štúdiu vzťahu medzi flamencom a džezom. Ten vzťah je naozaj silný. Dobré veci sú vždy úzko prepojené.

Študujem gitaru vo flamencu a dal som sa dokopy s hudobníkmi z Madridu, kde spolu hrávame v džezových kluboch. V Madride sa snažím založiť si aj svoju vlastnú kapelu.

Ak by som vám mal priblížiť svoje hudobné cítenie, tak by som ako míľniky spomenul džezových gitaristov, ako Peter Bernstein a Bill Frisell, flamencových gitaristov ako Paco de Lucia a Diego El Mora, niektorých tradičných amerických country spevákov a skladateľov ľudovej brazílskej hudby. Je to dosť univerzálny mix, z ktorého komponujem, veľmi osobné hudobné cítenie.

Hudba ma privádza bližšie k ľuďom a k Bohu

Môj život s hudbou ma privádza bližšie k ľuďom aj k Bohu. Hudba, dobrá hodba, je spôsob ako hľadať krásu a umenie, ale aj spôsob, ako sa vracať späť na zem, chápať iných, ich city, prežívania a problémy. Autentická hudba ťa privádza bližšie aj k Bohu aj k iným ľuďom – práve preto ju má každý rád.

Skladanie piesní pre mňa znamená aj prácu aj odpočinok, aj bolesť aj radosť: celé (s)tvorenie je súčasne krásne i bolestné. Hudba ťa tiež privádza bližšie k iným ľuďom. Keď si zahrám s niekým na gitare, len tak zopár hodín, spoznám toho človeka oveľa lepšie, ako keby som sa s ním poznal možno oveľa dlhšie.

Krása, umenie a pravda

Poznám mnohých hudobníkov z celého sveta, s rozličnými štýlmi a osobnosťami. Všetkých nás spája hľadanie krásna a citlivosti pre vnútorné skutočnosti. U hudobníkov často vidím knihy na duchovné témy, alebo o morálnej filozofii.

Myslím, že mnohí umelci dokážu kontemplovať duchovné skutočnosti, pretože majú dobre vyvinutú citlivosť pre to, čo je neviditeľné. Sú zvyknutí hľadať, usilovať sa o to, čo je neviditeľné a o skryté pravdy.

Umenie si vyžaduje, aby sa človek zavrel v miestnosti na mnoho hodín a cibril si svoje zručnosti. Toto človeka privádza k ,,sebauvedomovaniu". Učí to človeka veľa o sebe samom. Nedá sa tomu vyhnúť!

Áno, hľadanie krásy a pravdy sa vždy opláca. Odporúčam vám vydať sa na túto cestu.