Dobrý Syn, dobrý Otec

"Keď nás opustí dobrý človek, ktorého sme milovali, naše srdcia zaplavujú tisícky spomienok“. Článok o tom, ako si veľké množstvo ľudí zachováva v srdci spomienky na zosnulého biskupa Javiera Echevarríu.

Opus Dei - Dobrý Syn, dobrý Otec

Keď nás opustí dobrý človek, ktorého sme milovali, naše srdcia zaplavujú tisícky spomienok. O to viac, keď týmto človekom bol Otec, ktorý neustále dokazoval, že žije len pre nás, aby nás mohol priviesť do Kristovho srdca. Naše úkony vďačnosti sa prelínajú s túžbou robiť pokánie za našu nedostatočnú odozvu. A túto skutočnosť jeho odchodu na večnosť si s postupom času uvedomujeme stále reálnejšie. Bolesť nad odchodom človeka obsahuje aj nádhernú nádej na nebo, a keď sa modlíme za večné odpočinutie duše kresťanského spolubrata, uvedomujeme si tiež existenciu nového a mocného orodovníka. Práve takéto odozvy prinieslo úmrtie Dona Javiera v srdciach veľkého množstva ľudí v Diele, ako aj ľudí, ktorí sú nám blízko.

Po úmrtí Otca, ako bol Don Javier, sa nám vybavuje množstvo spomienok, osobných ale aj iných, ako to už často býva, spomienok, ktoré sú rodinnými príbehmi, ktoré sa posúvajú z generácie na generáciu. Priam cítime, snáď lepšie teraz so spätným pohľadom, tú jedinečnú hodnotu života stráveného v sebadarovaní už od mladosti, najskôr v blízkosti svätého Josemaríu a potom s blahoslaveným Álvarom, a nakoniec ako nástupca oboch, pričom jeho srdce aj rozum vždy smerovali k tomu, aby verne odovzdávali ducha, ktorého dostal od Boha ich prostredníctvom. Láskavosť, ktorú svätý Josemaría preukazoval Donovi Javierovi od samého počiatku, a na ktorú on reagoval so synovským obdivom a poslušnosťou a vierou v Božie pôsobenie a pôsobenie jeho svätých, pretvárali Dona Javiera na verného a statočného syna. Jeho zmysel pre Božie synovstvo sa prenášalo na jeho synovstvo Otca v Diele, najskôr v jeho poslaní starať sa o materiálne potreby sv. Josemaríu, ako aj v tesnej spolupráci, ktorú poskytol Donovi Álvarovi.

povedal by nám znova tie slová, ktoré, obzvlášť v posledných rokoch svojho života mal tak často na perách: ,,veľmi sa navzájom milujte, so stále väčšou láskou!“

Sústavná a energická služba Dona Javiera ako Otcovho custosa a jeho verné plnenie, ad mentem Patris, úloh, ktoré mu boli zverené, sa stali intenzívnou prípravou na jeho dlhú pastoračnú službu Otca a Preláta Opus Dei. Jeho blízky vzťah k Bohu a príklad a blízkosť svätého Josemaríu a blahoslaveného Álvara, otvárali srdce tohto verného syna tak, aby ho Božia milosť mohla napĺňať láskou. Bol dobrým synom a bol dobrým Otcom. Vždy odovzdával svoj život pre svoje dcéry a synov v Opus Dei, dbal na posilňovanie zväzkov nášho nadprirodzeného bratstva, a bol synom nielen počas pôsobenia svätého Josemaríu a Dona Álvara na tejto zemi, ale aj v nasledovnom období. Mal v sebe očividnú silu charakteru a túžil po blízkosti týchto dvoch velikánov viery a lásky, vždy si uvedomoval ich prítomnosť. V jeho srdci vládla nostalgia za rokmi, ktoré strávil spolu so svätým Josemaríom, človekom, ktorý vedel ako milovať, a ktorý je až dodnes milovaný.


Ako Otec a Prelát chcel kráčať v šľapajach svojich predchodcov a nikdy neschádzať z tohto dobre vyšľapaného chodníčka, s láskou sa starajúc o ducha, ktorého tu do hĺbky vytesali. Ako syn bol odvážnym ,,spoludedičom s Kristom“ (pozri Rim 8:7), s radosťou niesol Kríž, požehnané bremeno duší, príjemné jarmo a ľahké bremeno (pozri Mt 11:30). Niekedy Don Javier hovorieval, že musíme všetko staviť na kartu Lásky. Toto bola jeho veľká túžba, jeho sústavné snaženie.

,,Ak by bol ten, ktorého sme volali 21 rokov Otec teraz tu s nami,“ povedal Monsignor Fernando Ocáriz, súčasný Prelát Opus Dei, v homílii na pohrebnej omši, celebrovanej v Bazilike sv. Eugénia, ,, určite by nás požiadal, aby sme využili tieto dni a zintenzívnili svoju lásku k Cirkvi a k pápežovi, aby sme zostávali pevne zjednotení navzájom a so všetkými bratmi a sestrami v Kristovi. A povedal by nám tiež tie slová, ktoré mával, osobitne v posledných rokoch svojho života, tak často na perách: ,,veľmi sa milujte navzájom, so stále väčšou láskou!“ A neboli to len slová, bolo dojemné sledovať, ako on miloval iných. Spomínam si napríklad, ako mi deň pred smrťou povedal, že sa obáva, že by mohol byť na príťaž, lebo toľkí ľudia sa o neho starajú. Ja som mu na to spontánne odpovedal: ,,Nie Otče, to vy nám dávate silu“.

A teraz tento dobrý a verný syn nás naďalej všetkých podporuje z neba. Mnohí ľudia si povšimli prejavy, ktorými im Don Javier po svojej smrti pomáha v mnohých aspektoch ich každodenného života, ako keby Otec, ktorý vždy prejavoval aktívny a veľkodušný temperament, a ktorý nás tak často vyzýval, aby sme sa uchádzali o orodovanie u tých, ktorí nás už predišli do večnosti, chcel urobiť všetko možné, aby každému z nás pomáhal. Možno nám tak chce poďakovať za list, ktorý sme mu napísali, alebo odpovedať na otázku, ktorú sme nikdy ani nevyslovili. Inými slovami, naďalej nám pomáhať preciťovať Božie otcovstvo.

Guillaume Derville