Práca

Veľmi ďakujem svojmu otcovi, ktorý mi prikázal, aby som si našiel nejakú prácu. Najmä v laboratóriu som poznal jej dobré i zlé stránky (...). Moja šéfka bola neobyčajná žena z Paraguaja, Esther Balestrino de Careaga, ktorá sympatizovala s komunistami. Neskôr, v čase poslednej diktatúry, jej uniesli dcéru a zaťa a následne uniesli aj ju a zavraždili. Teraz je pochovaná v kostole Svätého Kríža. Mal som ju veľmi rád. Učila ma zodpovednosti v práci. V skutočnosti tejto žene vďačím za veľa. (Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 34).

Povolanie

Keď 21. septembra dovŕšil 17 rokov (deň, kedy mladí Argentínčania oslavujú Deň študentstva), pripravoval sa na oslavu s kamarátmi. Rozhodol sa však začať deň návštevou svojej farnosti. Keď tam prišiel, stretol neznámeho kňaza, ktorý na neho urobil dojem. Rozhodol sa preto vyspovedať. „Pri spovedi som pocítil niečo zvláštne, neviem, čo to bolo, ale zmenilo to môj život. Povedal by som, že ma zastihli úplne bezbranného.“ O viac ako polstoročie neskôr to interpretuje takto: „Bolo to prekvapenie, úžas zo stretnutia. Uvedomil som si, že som bol očakávaný. Práve toto bol náboženský zážitok: údiv, že sa stretávame s niekým, kto na vás čaká. Od tejto chvíle bol pre mňa Boh tým, kto je „ten prvý“. Človek ho hľadá, ale On ťa hľadá prvý. Človek sa ho snaží nájsť, ale On nás nachádza prvých. Najskôr som to povedal otcovi; ten s tým súhlasil, ale reakcia matky bola iná. Pravdou je, že mama sa nahnevala.“

(Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 45 - 47).

Nová evanjelizácia

Cirkev, ktorá pochádza z obdobia, v ktorom ju vtedajší kultúrny model ako takú uznával, si privykla na to, že sa jej štruktúry ponúkajú a otvárajú tým, ktorí prichádzajú, ktorí nás hľadajú. Takto to fungovalo v evanjelizovanej spoločnosti. Ale v dnešnej situácii musí cirkev svoje štruktúry a pastoračné metódy transformovať a orientovať ich tak, aby mali misionársky charakter. Nemôžeme zotrvávať v „klientskom“ štýle, v ktorom sa pasívne čaká na to, kedy „klient“, farník príde. Naopak, musíme mať také štruktúry, aby sme mohli ísť tam, kde nás potrebujú, kde sú ľudia, musíme ísť k tým, ktorí nemajú záujem priblížiť sa štruktúram a zastaraným formám, ktoré nezodpovedajú ich očakávaniam a vnímaniu.  

Musíme sa s veľkou činorodosťou pozrieť na to, akým spôsobom sme prítomní v rôznych prostrediach našej spoločnosti a snažiť sa, aby farnosti a inštitúcie boli miestom, ktoré týmto prostrediam vychádza v ústrety. Musíme preskúmať vnútorný život Cirkvi, aby vyšla v ústrety Božiemu ľudu. Pastoračná premena nás vyzýva, aby sa Cirkev premenila z Cirkvi „regulujúcej vieru“ na Cirkev „vieru odovzdávajúcu a umožňujúcu“.

(Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 77 - 78).

Rozvedení v cirkvi

Čo by ste povedal rozvedeným, ktorí žijú v novom zväzku?

-Nech sa začlenia do farského spoločenstva, nech tam pracujú, pretože vo farnosti sú veci, ktoré môžu vykonávať. Nech sa snažia byť časťou duchovného spoločenstva, čo odporúčajú i pápežské dokumenty a učiteľský úrad cirkvi. Samozrejme, niektorí sú zarmútení kvôli tomu, že nemôžu prijímať, preto je potrebné im v týchto prípadoch tieto veci vysvetliť. Existujú prípady, kedy je to komplikované. Niektorí kňazi to dokážu teologicky dobre vysvetliť a ľudia tomu rozumejú. (Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 91).

Potrat a práva ženy

-Bitku proti potratu chápem ako bitku v prospech života už od jeho počatia. Do toho patrí starostlivosť o matku v dobe jej tehotenstva, existencia zákonov, ktoré ženu chránia po pôrode, potreba zaistenia vhodnej výživy detí, poskytovanie zdravotnej starostlivosti po celý život, starostlivosť o starých rodičov a odmietanie eutanázie. Ale rovnako sa nesmie „druhotne zabíjať“ nedostatočnou výživou alebo chýbajúcim či nedostatočným vzdelaním, čo sú aspekty, ktoré vypovedajú o tom, do akej miery je náš život naplnený. Ak sa rešpektuje počatie, rešpektuje sa i život.

-Mnohí hovoria, že odpor k potratu je náboženská otázka.

-Nezmysel... Tehotná žena nemá v lone kefku na zuby alebo nádor. Veda tvrdí, že od okamihu počatia má nová bytosť úplný genetický kód. To je úžasné. Nie je to preto otázka náboženská, ale určite isto morálna, na vedeckom základe, pretože stojíme pred ľudskou bytosťou.

-Ale je stupeň mravnej závažnosti u ženy, ktorá potrat podstupuje ten istý ako u toho, kto ho vykonáva?

-Nehovoril by som tu o stupni. Ale určite mám omnoho viac súcitu – nehovorím ľútosti – v biblickom zmysle toho, že súcitím a som so ženou, ktorá ide na potrat, veď poznáme tie tlaky, ako mať ohľad k tým profesionálom či neprofesionálom, ktorí konajú len pre peniaze a s úplnou chladnokrvnosťou. Táto bezcitnosť kontrastuje s výčitkami svedomia, ktoré majú tieto ženy o niekoľko rokov. Je potrebné sedieť v spovednici a načúvať týmto drámam, pretože ženy vedia, že dieťa zabili. (Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 91).

Sexuálna výchova

Cirkev sa nestavia proti sexuálnej výchove. Osobne si myslím, že je potrebná po celú dobu dorastania detí, prispôsobená jednotlivým obdobiam. V skutočnosti cirkev vždy sexuálne vychovávala, aj keď priznávam, že to nerobila vždy adekvátnym spôsobom. Čo sa teraz deje je to, že mnohí kňazi mávajú vlajkami sexuálnej výchovy, ktorú chápu oddelene od ľudskej bytosti. A tak namiesto toho, aby zákon o sexuálnej výchove prispieval k celkovému rozvoju človeka a k láske, degraduje ho na obyčajnú pohlavnosť. To je naša námietka. Nechceme, aby sa ľudská osoba degradovala. Nič viac.“ (Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 92 - 93).

Kuchyňa

- Varievate teraz?

-Nie, nemám čas. Ale keď som býval v škole Máximo v Svätom Michalovi, varieval som pre študentov, pretože v nedeľu kuchyňa nefungovala.

-A varíte dobre?

-Dobre, nikdy som nikoho neotrávil...

(Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 31).

Stručné otázky a odpovede

-Ako by ste sa predstavil skupine ľudí, ktorí vás ešte nepoznajú?

-Volám sa Jorge Bergogli, kňaz. Som rád, že som kňazom.

-Obľúbené miesto vo svete?

-Buenos Aires.

-A osoba?

-Moja babička.

-Akému druhu spravodajstva dávate prednosť?

-Čítam denníky. Rádio zapínam, aby som si vypočul klasickú hudbu.

-Cestujete veľa metrom? Je to Váš obľúbený dopravný prostriedok?

-Cestujem ním skoro stále, kvôli rýchlosti, ale viacej sa mi páči autobus, pretože vidím na ulicu.

-Mal ste priateľku?

-Áno. Patrila do skupiny priateľov, s ktorými sme chodili tancovať.

-Prečo ste tú známosť ukončil?

-Zistil som, že mám povolanie (náboženské).

-Máte nejakého príbuzného, ktorý sa tiež dal na podobné povolanie?

-Áno, syn mojej sestry Marty. Je to kňaz jezuita ako ja.

-Nejaká záľuba?

-V mladosti som zbieral známky. Teraz čítam, to sa mi veľmi páči a počúvam hudbu.

-Literárne dielo?

-Mám veľmi rád poéziu Hölderlina a tiež talianske literárne diela. Niekoľkokrát som čítal I promessi sposi (Snúbenci). Rovnako ako Božskú komédiu. Páči sa mi Dostojevskij a Marechal.

-A Borges? Veď ste ho poznal.

-Iste. Okrem toho Borges vedel geniálne hovoriť prakticky o všetkom bez toho, aby sa vychvaľoval.

-Borges bol agnostik.

-Agnostik, ktorý sa každý večer modlil Otče náš, pretože to sľúbil svojej matke a zomrel zaopatrený.

-Hudobná skladba?

-Medzi najobľúbenejšie patrí predohra Leonora číslo tri od Beethovena v prevedení od Furtwänglera. Podľa mňa je to najlepší dirigent niektorých jeho symfónii a tiež Wagnerových diel.

-Máte rád tango?

-Veľmi. Je mi to priamo vlastné. Myslím, že sa v jeho dvoch obdobiach dosť vyznám.

-Tancujete ho?

-Áno. V mladosti som ho tancoval, aj keď dávam prednosť tancu milonga.

-Aký je váš obľúbený šport?

-Už do mladosti som hrával basket, ale rád som chodil i na futbal. Chodili sme celá rodina, vrátane mamky, na San Lorenzo, futbalové mužstvo našich snov: moji rodičia pochádzali z Almagro, rovnako ako ten klub.

(Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 118 - 120).

Menovaie

-(Po rozhovore ma nuncius informuje): „No, ešte jedna vec na záver... Boli ste vymenovaný za pomocného biskupa Buenos Aires, menovanie bude zverejnené 20...“ Povedal mi to len tak.

-A ako ste reagoval?

-Zablokoval som sa. Ako som už predtým povedal, keď dostanem ranu, či už dobrú alebo zlú, vždy sa zablokujem.

-Povedzte nám aspoň, čo ste cítil, keď ste uvidel svoje meno medzi tými veľkými kandidátmi na pápeža...(konkláve v roku 2005).

-Hanbu. Myslel som si, že sa novinári zbláznili.

(Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 125 - 126).

Zármutok a zatrpknutosť

Zármutok a zatrpknutosť je taká otvorená rana, nie je to nič uzavreté. Zatrpknutosť je ako vyprázdnený dom, kde je naskladané veľké množstvo ľudí, ktorým ale chýba nebo. Na druhej strane, zármutok je ako vila, ktorá je tiež prepchatá ľuďmi, ale nebo je vidno.  Inými slovami zármutok je otvorený modlitbe, nežnosti, spoločenstvu priateľov a tisícke ďalších vecí, ktoré človeka zušľachťujú. Čiže zármutok je niečo, čo uzdravuje. Tak mi hovorí moja skúsenosť. (Jezuita – Rozhovory s kardinálom Jorge Bergoglio SJ, Sergio Rubín y Francesca Ambrogetti, vydavateľstvo Vergara, str. 143).