Ako hovorí Katechizmus: Spoločenstvom svätých je práve Cirkev. Toto spoločenstvo má dva úzko súvisiace významy: na jednej strane je to spoločná účasť na svätých veciach a na duchovných dobrách a na druhej strane spoločenstvo medzi svätými osobami. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 946 a 948)

1. Spoločná účasť na duchovných dobrách

V Skutkoch apoštolov sa píše, že učeníci sa „vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2,42). Čo je to spoločenstvo, ktoré sa v Cirkvi prežíva aj dnes?

Predovšetkým je to spoločenstvo vo viere, ktorá sa vyznáva a je životným pokladom, ktorý sa zväčšuje, keď sa s ním delíme. Ďalej je to spoločenstvo sviatostí, ktoré prináša zjednotenie s Bohom. Jedna zo sviatostí – Eucharistia – sa nazýva aj prijímanie, lebo práve v nej sa uskutočňuje najväčšie spojenie s Bohom, aké môže na zemi existovať.

Okrem toho Duch Svätý rozdáva veriacim osobitné milosti na ich spoločný úžitok. Nazývajú sa charizmy. Ďalším aspektom tohto spoločenstva je materiálny aspekt: delenie sa o svoj majetok s blížnym, pomoc núdznym.

Napokon, toto spoločenstvo je aj spoločenstvom lásky, najdôležitejšej čnosti a jednej z takzvaných teologických čností, pretože pochádza priamo od Boha. „Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera“ (Rim 14,7). Aj ten najmenší skutok kresťana vykonaný z lásky je na osoh všetkým v tejto solidarite so všetkými ľuďmi, živými či mŕtvymi. Každý hriech tomuto spoločenstvu škodí. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 946-953)

Texty sv. Josemaríu Escrivá na rozjímanie

Spoločenstvo Svätých. — Ako ti to vysvetliť? — Vieš, čo znamená transfúzia krvi pre telo? Približne to isté znamená spoločenstvo svätých pre dušu. (Cesta, 544)

Pros Boha, aby v svätej Cirkvi, našej Matke, boli srdcia všetkých jedno srdce, tak ako v prvotnom kresťanstve; aby sa až do konca čias skutočne plnili slová: „Multitudinis autem credentium erat cor unum et anima una“ — množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. — Hovorím ti to vážne: nech sa kvôli tebe táto svätá jednota neporuší. Vezmi si to do modlitby! (Vyhňa, 632)

Denne sa modli za tento úmysel: aby všetci katolíci boli verní a rozhodli sa bojovať o svätosť. — Je to logické! Čo iné by sme mohli želať tým, ktorých máme radi, tým, ktorí sú s nami spojení silným putom viery? (Vyhňa, 925)

Pred sviatostným Ježišom — ako radostne vyznávam vieru v skutočnú prítomnosť Pána v Eucharistii! — modlitbou rozmnožte vo vašich srdciach túžbu rozniesť ich silný tlkot do všetkých končín zeme, až do posledného kútika tejto planéty, všade, kde by sa mohli nachádzať ľudia, čo by veľkoryso vydali svoj život službe Bohu a dušiam. Vďaka neopísateľnej skutočnosti spoločenstva svätých máme totiž všetci účasť — sme spolupracovníkmi, hovorí sv. Ján (Porov. 3 Jn, 8) — na úlohe šíriť Pánovu pravdu a pokoj. (Boží priatelia, 154)

Keď nad týmto všetkým premýšľame, bol by som rád, keby sme si hlbšie uvedomili naše kresťanské poslanie. Obráťme zrak k Najsvätejšej Eucharistii, k Ježišovi, ktorý nás — prítomný medzi nami — ustanovil za svoje údy: vos estis corpus Christi et membra de membro (1 Kor 12, 27), vy ste Kristovo telo a údy zjednotené s inými údmi. Náš Boh sa rozhodol zostať v Svätostánku, aby nás živil, aby nás posilňoval, aby nás zbožšťoval, aby dával účinnosť našej práci a nášmu úsiliu. Ježiš je súčasne rozsievačom, semenom i plodom sejby, je Chlebom večného života. (Isť s Kristom, 151)

2. Spoločenstvo nebeskej a pozemskej Cirkvi

Cirkev sa skladá z Pánových učeníkov. Niektorí sú na púti na zemi, iní, už zosnulí, sa očisťujú v očistci, zatiaľ čo ďalší už kontemplujú Boha, pretože sa tešia z neba.

Ako však dochádza k tomuto spojeniu medzi rôznymi členmi Cirkvi?

Na jednej strane sa vždy môžeme modliť k Bohu za ľudí, ktorí nás sprevádzajú na ceste do neba. Táto príhovorná modlitba vyjadruje aj lásku, bratskú lásku medzi kresťanmi.

Ľudia v nebi sa za nás neprestávajú prihovárať u Otca. Ich bratská starostlivosť je veľkou pomocou pre našu slabosť. Okrem toho nám ich príklad pomáha zamerať sa na cieľ, ktorým je večný život v spoločenstve s Kristom.

Na druhej strane si putujúca cirkev spomína na zosnulých a obetuje za nich úpenlivé prosby, aby boli oslobodení od svojich hriechov a mohli čo najskôr vojsť do nebeského šťastia. Naša modlitba za nich im môže nielen pomôcť, ale aj urobiť ich príhovor za nás účinným.

Pri svätej omši sme v spoločenstve s našimi bratmi roztrúsenými po celom svete a tiež s tými, ktorí sú oslávení v nebi, a s tými, ktorí sa ešte očisťujú, aby mohli vojsť do Kristovho svetla a pokoja. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 954-959, 1354, 1370-1371)

Texty sv. Josemaríu Escrivá na rozjímanie

Syn môj, ako dobre si prežíval Spoločenstvo Svätých, keď si mi napísal: „včera som cítil, že ste sa za mňa modlili.“ (Cesta, 546)

Bude pre teba ľahšie konať svoju povinnosť, keď si pomyslíš na pomoc, ktorú ti poskytujú tvoji bratia a na pomoc, ktorú im odopieraš, keď nie si verný. (Cesta, 549)

„Modli sa za mňa,“ požiadal som ho, ako to vždy robievam. A udivený mi odpovedal: „Vari sa vám niečo deje?“ Musel som mu vysvetliť, že každému z nás sa v každom okamihu niečo deje; a dodal som, že keď chýba modlitba, „deje sa viac a horšie veci“. (Brázda, 479)

Ten, kto prestane bojovať, spôsobuje Cirkvi, svojmu nadprirodzenému poslaniu, svojim bratom a všetkým dušiam zlo. Skúmaj sa: nemôžeš vložiť viac nadšenia a lásky do tvojho nadprirodzeného boja? — Ja sa modlím za teba... i za všetkých. Rob aj ty to isté (Vyhňa, 107)

Vďaka spoločenstvu svätých získavajú všetci kresťania milosti z každej svätej omše, či už sa slávi pred stovkami ľudí, alebo kňazovi asistuje len jeden roztržitý miništrant. Nech je ako chce, pri svätej omši sa zakaždým spája nebo so zemou, aby spolu s Pánovými anjelmi zaznel spev: Sanctus, Sanctus, Sanctus... — Svätý, svätý, svätý... (Isť s Kristom, 89)