Skupinky mladých, s ktorými sa stretol vždy prosil o modlitby za Svätého Otca. Taktiež ich povzbudil k tomu, aby dobre využili kresťanskú formáciu, ktorej sa im dostáva v centrách Opus Dei. Vďaka nej sa totiž môžu postupne stotožniť s Kristom, byť radostní a verní Cirkvi, aj keď to niekedy bude znamenať ísť proti prúdu.
„Pán chce, aby sme boli spokojní, každý z nás je osoba, o ktorú sa Pán zaujíma. Pre všetkých má plán, má túžby. Túži, aby sme boli šťastní,“ vysvetlil v jednom zo svojich príhovorov. Tajomstvom tohto šťastia je podľa mons. Fernanda služba. „Slúžiť, je to, čo robí ľudí najšťastnejšími. Egoizmus naopak šťastie neprináša. Svätý Josemária v jednej zo svojich homílii povedal, že smútok je dôsledok sebectva; naopak slúžiť, dať sa druhým, prináša veľké šťastie,“ podčiarkol.
Spokojní, nech sa deje čokoľvek
Prelát mladých tiež povzbudil, aby žili spokojne, aj keď si sú vedomí svojich chýb, svojich slabých stránok, „pretože Pán nás má rád takých, akí sme.“ Taktiež ich povzbudil zostať v pokoji, aj keď si uvedomia, že musia ísť proti prúdu. „Ježiš išiel proti prúdu. Apoštoli išli proti prúdu a vlastne všetci, čo chceli byť verní Pánovi. Ísť proti prúdu, no nie vďaka našej vlastnej sile ale preto, že Pán je s nami,“ dodal.
Vysokoškoláčka Mariu, ktorá býva v študentskom domove Peňalba sa spýtala mons. Ocáriza ako môže upevniť svoju vieru. Prelát Opus Dei jej pripomenul, že viera je dar od Boha a že „všetci zažívame istú nejasnosť vo viere. Apoštoli cítia potrebu väčšej viery a pýtajú si ju od Pána. Keď zacítiš, že tvoja viera je trochu slabá povedz: Pane, daj mi väčšiu vieru.“
Steven, ktorý býval v inom študentskom domove, prelátovi porozprával, aký veľký vplyv na neho mali Svetové dni mládeže v Krakove a Saif, moslim narodený v Maroku mu poďakoval za formáciu, ktorú cez Opus Dei dostávajú dobrovoľníci, ktorí už roky pomáhajú na jednom sociálnom projekte.
Obzvlášť dojemné bolo vystúpenie Javiera. Má fyzické postihnutie, ktoré ho veľmi obmedzuje a spôsobuje, že neustále závisí od druhých. S pomocou svojho brata poďakoval mons. Ocárizovi za lásku a starostlivosť, ktorú dostáva v klube Jumara, „mojej druhej rodine“ a spýtal sa, či môže aj on urobiť niečo ako poďakovanie. Otec mu povedal: „môžeš urobiť veľmi veľa, modli sa, obetuj ťažkosti, ktoré Pán prijíma a dáva im obrovskú cenu. Chce ťa mať veľmi blízko Krížu a tak si veľmi účinný, nech ťa Boh žehná.“
Znovuobjaviť slobodu
Na inom stretnutí Mons. Ocáriz využil otázku, ktorú mu položila lekárka Teresa, aby hovoril o tom, ako možno spojiť slobodu a odovzdanie sa Bohu. „Keď zrazu vidíme, že to, o čo nás prosí Pán nás stojí veľmi veľa, pretože by sme radšej urobili niečo iné, v takých chvíľach treba znovu získať slobodu a necítiť sa nútení k niečomu ale robiť veci kvôli láske,“ vysvetlil.
Isabel, pokladníčka v Zaragoze a matka rodiny, porozprávala prelátovi o tom, ako ju trápi to, aby mala dostatok formácie. Mons. Ocáriz ju povzbudil dobre využívať duchovné čítanie a investovať čas do duchovnej formácie, ktorú považuje „za základ všetkého ostatného,“ a ktorá spočíva v stotožnení sa s Ježišom Kristom cez modlitbu a eucharistický život.
Na otázku Juana Luisa, ktorý pracuje v marketingu ako aj na otázku Fernanda otca a dedka, prelát hovoril o nádeji a pripomenul, že nič z toho, čo robíme sa nestratí, ak konáme s čistým úmyslom.
Mons. Ocáriz tiež spomenul, že Svätý Otec František má veľkú nádej v to, že Opus Dei sa venuje obzvlášť „perifériám, ktorými je obrovská stredná trieda, čo je väčšina ľudí,“ a povzbudil všetkých prítomných, aby sa nikdy nenechali znechutiť.