„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes slávime Svätú rodinu z Nazareta. Boh si vybral pokornú a jednoduchú rodinu, aby prišiel medzi nás. Kontemplujme krásu tohto tajomstva, zdôrazňujúc zároveň dva konkrétne aspekty pre naše rodiny.
Prvý: rodina je príbeh, z ktorého pochádzame. Každý z nás má svoje vlastné dejiny, nikto sa nenarodil zázračne, s čarovným prútikom, každý z nás má svoj príbeh a rodina je príbeh, z ktorého pochádzame. Evanjelium dnešnej liturgie nám pripomína, že Ježiš je tiež synom rodinnej histórie. Vidíme ho cestovať do Jeruzalema s Máriou a Jozefom na Veľkú noc; potom znepokojí svoju matku a otca, ktorí ho nemôžu nájsť; keď ho nájdu, vracia sa s nimi domov (porov. Lk 2,41-52). Je krásne vidieť Ježiša začleneného do osnovy rodinných citov, ktorý sa rodí a rastie v objatí a starostlivosti svojich rodičov. Toto je dôležité aj pre nás: pochádzame z histórie pretkanej putami lásky a človek, ktorým sme dnes, sa nerodí ani tak z hmotných dobier, ktoré sme užívali, ale z lásky, ktorú sme dostali, z lásky v lone rodiny. Možno sme sa nenarodili do výnimočnej a bezproblémovej rodiny, ale je to naša história – každý má premýšľať: sú to moje dejiny -, sú to naše korene: ak ich odrežeme, život vyprahne! Boh nás nestvoril na to, aby sme boli osamelými jazdcami, ale aby sme kráčali spoločne. Ďakujme mu a modlime sa za naše rodiny. Boh na nás myslí a chce, aby sme boli spolu: vďační, jednotní, schopní chrániť si svoje korene. Musíme na to myslieť, na vlastné dejiny.
Druhý aspekt: byť rodinou sa učíme každý deň. V evanjeliu vidíme, že ani vo Svätej rodine nejde všetko výborne: objavujú sa nečakané problémy, trápenia, utrpenie. Neexistuje taká Svätá rodina, ako sa javí na obrázkoch. Mária a Jozef stratia Ježiša a úzkostlivo ho hľadajú, aby ho potom našli po troch dňoch. A keď Ježiš sediac medzi učiteľmi v chráme odpovedá, že má byť tam, kde ide o jeho Otca, nechápu to. Potrebujú čas, aby sa naučili poznávať svojho syna. Tak je to aj s nami: každý deň sa v rodine musíme učiť vzájomne sa počúvať a chápať, spoločne kráčať, čeliť konfliktom a ťažkostiam. Je to každodenná výzva, ktorú možno zdolávať správnym postojom, malými prejavmi pozornosti, jednoduchými gestami, starostlivosťou o detaily našich vzťahov. A aj toto nám veľmi pomáha k dialógu v rodine, k rozhovoru pri stole, k dialógu medzi rodičmi a deťmi, k dialógu medzi súrodencami, pomáha nám to žiť tieto rodinné korene pochádzajúce od starých rodičov, k dialógu so starými rodičmi.
Ako to však urobiť? Hľaďme na Máriu, ktorá v dnešnom evanjeliu hovorí Ježišovi: «Tvoj otec i ja sme ťa hľadali» (porov. v. 48). Tvoj otec a ja, nehovorí ja a tvoj otec: pred „ja“ sa nachádza „ty“! Naučme sa to: pred mojím „ja“ si „ty“. V mojom jazyku existuje jeden výraz pre ľudí, ktorí najprv hovoria „ja“ a až potom „ty“: „Ja, mňa a so mnou a pre mňa a pre môj úžitok“. Títo ľudia majú najprv „ja“, až potom „ty“. Nie, vo Svätej rodine je najprv „ty“, až potom „ja“.
Pre to, aby sme zachovali harmóniu v rodine, musíme bojovať proti diktatúre „ja“, keď sa to moje „ja“ nafukuje. To nie! Je nebezpečné, keď namiesto toho, aby sme sa navzájom počúvali, si vytýkame chyby; keď sa namiesto gest starostlivosti o druhých upíname na svoje vlastné potreby; keď sa namiesto vedenia dialógu izolujeme s mobilnými telefónmi – je smutné vidieť pri obede rodinu, kde je každý so svojím mobilom bez toho, aby sa rozprávali, každý hovorí so svojím telefónom – ; keď sa navzájom obviňujeme, opakujúc stále tie isté frázy a hrajúc starú známu hru, v ktorej chce mať každý pravdu a na konci zavládne chladné ticho. To rezavé, chladné ticho po rodinnej hádke. Je to veľmi nepekné.
Opakujem svoju radu: večer sa treba nakoniec uzmieriť. Vždy. Nechoďte spať bez toho, aby ste uzavreli mier. Nikdy nechoďte spať bez uzmierenia, inak bude na druhý deň „studená vojna“! A tá je nebezpečná, pretože začne príbeh výčitiek, príbeh roztrpčenia. Koľkokrát, žiaľ, medzi múrmi domácností vznikajú a vzrastajú konflikty ako dôsledok dlhého mlčania a zanedbaného sebectva! Niekedy dokonca dochádza k fyzickému a morálnemu násiliu. To rozbíja harmóniu a zabíja rodinu. Obráťme sa od „ja“ k „ty“. To, čo má byť najdôležitejšie v rodine, je „ty“. A každý deň sa prosím spoločne trochu pomodlite, ak môžete, vynaložte námahu, aby ste Boha prosili o dar pokoja v rodine. A angažujme sa všetci - rodičia, deti, Cirkev, občianska spoločnosť – v podporovaní, bránení a chránení rodiny, ktorá je naším pokladom!
Nech Panna Mária, Jozefova nevesta a Ježišova matka, ochraňuje naše rodiny.
Preklad: Slovenská redakcia VR -zk-