V Božích rukách
Chlapec, ktorý sa stratil v chráme. Ako reaguje svätý Jozef? Rovnako ako Panna Mária: bez toho, aby tomu rozumel.
Panna Mária a svätý Jozef nerozumeli Ježišovi. Napriek tomu verne pokračovali vo svojom poslaní starať sa o neho. Je to aktívna viera, viera spočívajúca v odovzdaní sa do Božích rúk.
Ako hovorí náš Otec (svätý Josemaría), Jozef sa bezvýhradne odovzdal do Božích rúk. Požiadajme dnes Pána, teraz, na príhovor svätého Jozefa – a obráťme sa aj na svätého Josemaría, pri príležitosti týchto jeho slov –, aby sme vedeli bezvýhradne odovzdať sa do Božích rúk.
A tieto Božie ruky k nám prichádzajú veľmi rôznymi spôsobmi: v neočakávaných udalostiach, v už známych plánoch, ktoré sa nám niekedy môžu zdať monotónne... Tisíckami spôsobov.
Nech vieme odovzdať sa do Božích rúk. Lebo sme v jeho rukách a potrebujeme túto vieru.
Rozjímanie 19-III-2026
Obnoviť naše odovzdanie sa
Chceme, aby všetko, čo máme, patrilo Bohu: naša práca, náš odpočinok, naše radosti, naše nádeje, naše smútky a utrpenia… všetko. Lebo všetko môže patriť Pánovi. A pretože Pán chce, aby všetko bolo jeho, keďže my sme jeho, a my chceme byť ipse Christus, samotný Kristus.
A sme ním a budeme ním čoraz viac, ak obnovíme naše odovzdanie sa s Božou milosťou, ktorá nám nechýba a nikdy nám nebude chýbať. Všetka sila na naplnenie tohto úprimného želania obnovenej vernosti je, logicky, tam, kde má byť: v samotnom Pánovi. Preto v Eucharistii, v tom ústrednom okamihu každého dňa, kde prežívame intímne a skutočné zjednotenie s Kristom – fyzickú identifikáciu s Pánom –, práve tam nachádzame všetku našu silu. A tam tiež prežívame to Ite ad Ioseph, „Choďte k Jozefovi“.
Dnes môžeme prosiť svätého Jozefa, aby nám pomohol byť dušami Eucharistie, aby nás naučil byť hlboko ponorení do svätostánku, aby sme tam našli silu byť verní. Dennú silu na obnovenie našej vernosti, deň za dňom. Aby naše obnovenie bolo skutočne obnovením vernosti.
Rozjímanie 19-III-2025
Meno Jozef
„Meno Jozef znamená v hebrejčine ‚Boh pridá‘. Boh pridáva k svätému životu tých, ktorí plnia jeho vôľu, neočakávané rozmery: to podstatné, to, čo dáva všetkému hodnotu, to božské“ (Ísť s Kristom, bod 40). Aj v tých najmenších veciach – v našej práci, v našej modlitbe – sa dotýkame celého sveta, dosahujeme nesmierne obzory. Veľkosť našich skutkov dáva Pán. On vkladá túto veľkosť. A keď vložíme do tvojich rúk, Pane, aj to najmenšie, to dosiahne až na koniec sveta, do všetkých krajín, do všetkých úloh. Dokonca aj v prácach, ktoré sa nám zdajú – a z ľudského hľadiska možno aj sú – malé, časovo obmedzené, ty, Pane, ich môžeš nechať dosiahnuť až do najvzdialenejších končín, až k najbližším i najvzdialenejším dušiam. Verní..., stojí to za to. Aj dnes je deň, kedy si v duchu zaspievajme to „Verní, stojí to za to“.
Rozjímanie 19-III-2025
Inteligentná poslušnosť svätého Jozefa
Vo svojom liste o svätom Jozefovi pápež František uvažoval o tom, ako „v každej situácii svojho života vedel Jozef vysloviť svoje fiat, tak ako Mária pri Zvestovaní a Ježiš v Getsemanskej záhrade“. Keď svätý Josemaría hovoril o poslušnosti, často sa odvolával na svätého Jozefa, lebo v tomto patriarchovi videl práve to srdce, ktoré počúva: pozorné voči Bohu, ale aj voči okolnostiam a ľuďom, ktorí ho obklopovali. Napríklad v príbehu o návrate z Egypta nám ukazuje, ako „Jozefova viera nekolíše, jeho poslušnosť je vždy dôsledná a rýchla. Aby sme lepšie pochopili túto lekciu, ktorú nám tu dáva svätý patriarcha, je dobré si uvedomiť, že jeho viera je aktívna a že jeho poslušnosť nie je postojom toho, kto sa nechá unášať udalosťami.“
V tomto duchu náš zakladateľ oceňoval práve to, že svätý Jozef, hoci bol mužom modlitby, uplatňoval svoj rozum na skutočnosť, ktorá sa mu naskytovala: „V rôznych okolnostiach svojho života sa patriarcha nevzdáva myslenia ani sa nezrieka svojej zodpovednosti. Naopak: celú svoju ľudskú skúsenosť stavia do služieb viery. (…) Taká bola viera svätého Jozefa: úplná, dôverujúca, celistvá, prejavujúca sa v účinnom odovzdaní sa Božej vôli, v inteligentnej poslušnosti.“
Je pochopiteľné, že najmä pre tých z nás, ktorí sme povolaní byť svätými uprostred situácií tohto sveta, ktoré sú veľmi premenlivé a plné výziev, nám svätý Josemaría zdôrazňuje potrebu naučiť sa inteligentnej poslušnosti, ktorá je integrovaná do našej osobnej slobody.
Pastiersky list, 10-II-2024
Smerom do Egypta
„Vstaň, vezmi dieťa a jeho matku a utekaj do Egypta a zostaň tam, kým ti nepoviem, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zabil“ (Mt 2,13).
Je to veľká tragédia: Boh, ktorý musí utekať, lebo ho chcú zabiť. A svätý Jozef všetko zariadil, aby sa mohli rýchlo vydať na cestu, v noci, bez toho, aby čakali na úsvit a bez toho, aby vedeli, či to bude na pár týždňov, mesiacov alebo rokov.
Môžeme si predstaviť, že Panna Mária a svätý Jozef sa vydali na cestu s obavami, ale urobili to bez protestov, s vnútornou radosťou z toho, že plnia Božiu vôľu, a s istotou, že sú s Ním.
Požiadajme svätého Jozefa o pohotovosť voči tomu, čo nám Pán navrhne, hoci sa to niekedy, v určitých okamihoch, môže zdať ako nezmysel alebo nepríjemnosť.
Chceme napodobňovať Svätú rodinu a vydať sa na cestu týmto novým smerom: nová práca, nové okolnosti, nový človek, ktorému máme pomôcť.
Viera nás poháňa, aby sme sa vydali na cestu do Egypta toho, čo neočakávame.
Kniha “Vo svetle evanjelia" — 29-XII- 2019
Pod tou istou strechou
„Nie je to Ježiš, syn Jozefa, ktorého otca a matku poznáme?“ (Jn 6,42).
V skromnosti a veľkosti svätého Jozefa – remeselníka ako mnohí iní – objavujeme črty tých, ktorí vedia, že ich Boh povolal, aby s Ním prežívali každodenný život so všetkým, čo so sebou prináša, vrátane neočakávaných udalostí a starostí.
Svätý Jozef býval pod jednou strechou s Bohom. Možno by sme si mohli myslieť, že v tomto sa nezdá byť „remeselníkom ako mnohí iní“. My sa však modlíme: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.“ A ak ho necháme, On vojde. A stačí mu jedno slovo, aby nás uzdravil (porov. Mt 8, 8).
Dnes zvlášť, spolu s celou Cirkvou, hľadíme na Jozefa, tohto spravodlivého a verného muža. Obracajme sa na jeho príhovor, aby nám pomáhal každý deň odpovedať na nesmiernu lásku Ježiša Krista a otvorili sme mu dokorán dvere nášho domu, nášho srdca. A nech nás táto odpoveď podnecuje k službe druhým, k šíreniu radosti z evanjelia.
Kniha “Vo svetle evanjelia" — 19-III- 2018
