J.E. Mons. Orosch v kázni pripomenul potrebu apoštolátu a osobnej svätosti: „Mali by sme sa snažiť o šírenie kresťanských čností v každej spoločenskej vrstve“. Ako bežní laici by sme mali poslúžiť ostaným: „Mali by sme byť nápomocní po stránke sociálnej, politickej, ekonomickej spoločenskej a byť akýmisi apoštolmi evanjelizátormi, ktorí využijú svoje ľudské schopnosti a intelekt na pomoc druhým“. Je to myšlienka nášho moderného svätého: sa „zaujímať o všetky sociálne vrstvy“, či už sú to študenti, intelektuáli, alebo ľudia z nižších sociálnych pomerov. Mali by sme vždy byť najmä štedrí a odpovedať na Božie volanie tam, kde sa nachádzame.

Sv. Josemaría neváhal naplno sa venovať apoštolskej práci práve tam, kde ho Boh práve posielal, či v malej dedine, či v Madride alebo v Ríme, lebo práve tam ho Boh očakával. a Podľa slov sv. Josemaríu, dodal:„Iba tak má zmysel žiť našu vieru, aby cieľ nášho života viedol k Bohu a k svätosti.“  Pán biskup nás pozýval, aby sme neboli iba pasívnymi kresťanmi, ktorý len počujú, aký dobrý je Pán. Hovoril, že máme „ochutnať a presviedčať sa o dobrote Božej“. Máme robiť apoštolát s priateľmi tak, aby aj oni mohli ochutnať príťažlivosť a dobrotu Nášho Pána. Našim cieľom je teda prezentovať Božiu Lásku čo najpríťažlivejšie, najchutnejšie pre dnešného človeka.

Svoju homíliu zakončil slovami svätého Josemaríu: „Nebuď ako pozlátený kohút na streche domu. Môže byť akokoľvek vysoko a môže sa trblietať najoslnivejším jasom, ničím neprispieva k pevnosti budovy. Staň sa radšej kameňom v základoch domu pod zemou, kde ťa nik nevidí, avšak dennodenne prispievaš k tomu aby sa dom nezrútil.“