24 hodín v snahe o svätosť

Perola objavila svoje povolanie do Opus Dei – hľadanie svätosti prostredníctvom práce a každodenného života – ešte počas štúdií na univerzite. Opisuje, ako vyzerá jej typický deň v brazílskom São Paule, kde pracuje ako lekárka.

Štvrtok o trištvrte na šesť ráno zvoní budík. Ešte stále je zima. Aké ťažké je vstať, ale poďme na to! O siedmej musím odísť do práce. Dnes som v ambulancii. 

Posteľ urobená. Vajíčko s tapiokou na panvici. Káva je hotová. 

Obúvam si tenisky na dvadsaťminútovú chôdzu do práce, slušné topánky mám v taške.

Na Soundcloude si vyberám rozjímanie na modlitbu. Počúvam 10 minút doma a zvyšok po ceste. Kráčam svižným tempom, ulica je stále napoly vyľudnená. Ako počúvam a snažím sa modliť, niekedy ma vyruší, čo sa  deje okolo mňa, mesto, ktoré sa zobúdza spolu so mnou. Žlté tabebuje vykvitli v neskorom zimnom období. Žobrák spí na chodníku a v diaľke vidím kostolnú vežu.

Rozjímanie, ktoré počúvam a ktoré posilňuje moju modlitbu, končí práve vtedy, keď dorazím na miesto. Starší ľudia (niektorí majú takmer 100 rokov), prichádzajú z rôznych častí São Paula, rozprávajú príbehy (priala by som si mať viac času ich počúvať), hovoria o svojich problémoch a malých úspechoch. Opatrovatelia, ktorí ku mne prichádzajú s otázkami; stretnutia s rodinami; posúdenie rizík so sestrami, komplikácie na urgentnom príjme. Času je málo, treba ho dobre využiť! Hodím rýchly pohľad na môj obraz „Trojice na zemi“ (Ježiš, Mária a Jozef). Je umiestnený v nenápadnom kúte, ale niektorí pacienti a sestry ho objavili a poznamenali, aký je milostivý. Zvoní mi mobil; volá pacient. Nemám teraz čas zdvíhať, ale hneď ako odídem z kliniky, zavolám mu späť.

Pozriem na hodinky a všimnem si, že už je jedna hodina popoludní. Aká som hladná! Pred odchodom ešte rýchlo pozriem na WhatsApp – na našej rodinnej skupine sú nové fotky mojej neterky! Túto nedeľu ich pôjdem navštíviť. A v ženskej skupine Pridružených členov Prelatúry nie je núdza o modlitbové úmysly!

Predtým ako budem pokračovať, chcela by som vysvetliť, že byť súčasťou Opus Dei znamená (ako ste si už možno všimli) viesť rovnaký život ako predtým: mať rodinu, domov, prácu, priateľstvá, zábavu a povinnosti... Ale odrazu vás Boh pozýva obetovať mu všetky tieto veci ako aj celý svoj život.

Dávam si tenisky a slúchadlá a kráčam domov rovnakou cestou. Zavolám pacientovi, ktorý sa so mnou snažil spojiť a dávam mu nejaké odporúčania. Potom si zapínam ruženec, mysliac na úmysly z WhatsApp skupiny.

Zastavujem sa pri svätyni Schoenstatt navštíviť Najsvätejšiu Sviatosť. Keď odchádzam, znova si uvedomím, aká som hladná! Dám si dnes obed v tej reštaurácii, ktorú mám po ceste? Nie, radšej sa najem doma! Dokončujem modlitbu ruženca počas toho, ako rozmrazujem obed a pripravujem šalát. Obedujem pri počúvaní správ. Ďalší rýchly pohľad na WhatsApp. Pozývam mladú kamarátku na Aktivitu sv. Rafaela túto sobotu a telefonujem jednej žene, ktorá sa chce zúčastniť na ďalších Duchovných cvičeniach sv. Gabriela. Porozprávam sa s mojou švagrinou a dohodneme nedeľný obed. Odpisujem na niekoľko otázok od pacientov. Zapnem laptop, predpisujem recepty, plánujem skúšky a vypĺňam tabuľky. Tiež si potrebujem pripraviť niekoľko prednášok! Nakoniec si dávam pauzu na 15-minútové duchovné čítanie.

O pol štvrtej sa zbalím a idem na pilates, vybavujú sa mi spomienky na moje hodiny baletu za starých čias. Premýšľam nad možnosťami večerných svätých omší. Rozhodnem sa, že svätá omša o šiestej bude najlepšou voľbou. Môžem ísť do kostola dostatočne skoro, aby som sa pomodlila poobedné modlitby.

Po omši nechcem večerať sama, tak sa rozprávam cez video hovor s priateľkou počas toho, ako jem. Znovu pozriem na WhatsApp. Množstvo správ, pripomienka pre Spolupracovníkov, že túto sobotu ráno budem robiť skupinu v zmiešanom formáte. Upracem si kuchyňu a moju izbu, ktorá bola trochu rozhádzaná.

Zaplatila som už všetky účty za tento mesiac? Skontrolujem to, aby som sa uistila. Našťastie áno! O pol desiatej večer sa mi už zatvárajú oči. Zrazu si ale spomeniem, že dnes večer má prísť študentka, ktorá u mňa spáva raz za týždeň, pretože navštevuje kurzy tu v blízkosti. Je z neďalekého mesta a jej univerzita susedí s mojou budovou. Pripravím jej posteľ. Keď príde, chvíľu sa ešte rozprávame, ale obe sme také unavené, že najlepšie urobíme, keď pôjdeme spať. Zajtra vyučujem od ôsmej rána do šiestej večer. O siedmej ráno býva omša v blízkosti, kde bývam. Nastavím si budík, pomodlím sa a rýchlo zaspávam.