Opus Dei

International Federation for Family Development vás pozýva na digitálny kongres Love talks: Sexuality and affectivity, ktorý sa uskutoční v dňoch 4. až 5. júna 2022.

Brigilda prišla do Burgosu, keď mala 25 rokov, so štipendiom Marie Curie-Skłodowskej vo vrecku a s úmyslom urobiť si na univerzite doktorát z nanotoxikológie. O niekoľko mesiacov neskôr ju v katedrále v Burgose pokrstil biskup. Roky hľadala Boha a prosila ho, aby ju priviedol k niekomu, kto by jej o ňom niečo povedal.

Mnoho rokov som musel denne žiť s bolesťami chrbta. Poprosil som o pomoc manželov Alvirovcov.

Skutočne sa mu dostalo uznania jeho zrelosti, ktorú nadobudol už v mladosti a svedčí o úsilí, ktoré náš zakladateľ vkladal do svojej ľudskej, duchovnej, apoštolskej a náučnej formácie. Už ako dieťa bol na seba veľmi náročný tak v asketickom boji, ako aj v štúdiu. Jeho priatelia z detstva i kolegovia zo školy aj zo seminára si uchovali živú spomienku na jeho priateľskosť a ochotu slúžiť, čo dokazuje, že nešlo len o čisto ľudské snaženie.

V decembri som sa začal obracať na Tomása a Paquitu Alvirovcov s prosbou, aby som na ich príhovor získal kontrakt asociácie so štátom pre školu, v ktorej pracujem.

Piotr spolu s ďalšími pomocníkmi organizuje núdzové ubytovanie pre vojnových utečencov z Ukrajiny, ktorých prišli do Poľska v týchto dňoch státisíce.

„Ľudia, ktorí veria v Ježiša Krista, v jeho zjavenie, vedia, že Boh nie je anonymný Boh, neosobný Boh, Boh bez tváre. Boh je Otec... Ľudia hmatateľnejšie zažívajú Božie otcovstvo vo sviatosti zmierenia.“ Božie detstvo – 12. epizóda z brazílskej série CESTY. (Video má nastaviteľné slovenské titulky.)

Duchovné cvičenia sú dôležitým zastavením, niekoľkými dňami strávenými v modlitbe osamote s Bohom. Je to duchovný ekvivalent ročnej prehliadky auta alebo lekárskej prehliadky: čas v prítomnosti Boha na preskúmanie nášho kresťanského života s cieľom zistiť, kde sa nachádzame a ako môžeme zlepšiť svoj vzťah s Bohom a s blížnymi.

„Život Dory ma presvedčil o tom, že každý človek potrebuje stravu, pozornosť, starostlivosť a pocit prijatia,“ rozpráva M. Fernández.

„V kaplnke seminára San Carlos v Zaragoze trávil dlhé hodiny pohrúžený do modlitby, podobne ako to robil aj v kostole Rotunda v Logroño. Opäť sa usiloval nevzbudzovať pozornosť ostatných, ale tieto dlhé návštevy nemohli zostať nepovšimnuté.“