Evanjelium (Jn 19, 25-27)

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke:

„Žena, hľa, tvoj syn!“

Potom povedal učeníkovi:

„Hľa, tvoja matka!“

A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Komentár

Možno sme mnohokrát uvažovali – na umeleckom obraze alebo vo svojej fantázii – o scéne z dnešného evanjelia: Ježiš na kríži a pri jeho nohách Matka, sväté ženy a milovaný učeník. Je tu miesto aj pre nás, ktorí sme tiež milovaní učeníci, verní Majstrovi v jeho hodine.

Ježiš nazýva svoju Matku „ženou“, ako to urobil aj na svadobnej hostine v Káne. Ona je novou Evou. Prvá Eva bola tiež nazvaná „ženou“, ale oklamaná hadom neposlúchla Boží príkaz. Aj napriek tomu Boh prisľúbil, že žena sa hadovi vzoprie, lebo jej potomok, Ježiš, rozdrví jeho hlavu. Potom sa začal boj, o ktorom hovorí kniha Zjavenia: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli“ (Zjv 12, 7). Neexistuje sila, ktorá by bola schopná poraziť učeníka, ktorý stojí pri Ježišovej Matke.

Svätý Ján Pavol II. pripomenul Máriu, tichú pútničku, ktorá zažila „noc viery“ (Redemptoris Mater, bod 17). Ako na ňu nevztiahnuť slová Písma: „Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ“ (Nár 1, 12)? Na Golgote Mária pocítila, ako jej dušu prebodol meč, ktorý jej oznámil starec Simeon. A v spojení s vykupiteľským dielom Syna sa stáva Matkou, ktorá rodí každého kresťana, každého Ježišovho učeníka. Dnes môžeme našej Matke povedať slová, ktoré na ňu vzťahuje liturgia, prevzaté zo Svätého písma, keď ľud velebil Juditu, ktorá zachránila Izrael z moci babylonského nepriateľa: „Ty si sláva Jeruzalema, ty si veľká radosť Izraela, ty si česť nášho rodu“ (Jdt 15, 9). Láska k Matke nám získava hojnú milosť byť verní Kristovým príkazom a oslobodzuje nás z osídiel Zlého (porov. Svätý Josemaría, Cesta, bod 493).