Evanjelium (Mk 11, 11-25)
Ježiš slávnostne pozdravovaný zástupmi vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. I povedal mu:
„Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“
A jeho učeníci to počuli. Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. A učil ich:
„Nie je napísané: ,Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy‘? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“
Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu:
„Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.“
Ježiš im na to povedal:
„Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: ,Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“
Komentár
Dnes kontemplujeme Ježiša a stojíme v úcte pred jeho autoritou. On je Učiteľ, ktorý učí skutkami a slovami. Prišiel z Jericha, kde práve vrátil zrak Bartimejovi, a prichádza do Jeruzalema. Tam vstúpil uznaný ako Mesiáš, prichádza do chrámu a všetko pozoruje... možno smutne; ale už je neskoro a je čas na odpočinok v neďalekej Betánii. Odtiaľ sa ráno vracia do Svätého mesta; cestou preklína figovník, ktorý sa zdal byť plný ovocia a vhodný na zasýtenie hladu; potom, keď vstupuje do Chrámu, neudrží svoju horlivosť pre Dom Otca, „dom modlitby“, a plní sa to, čo ohlásil prorok: „V ten deň už nebude viac obchodníkov v Chráme Pána zástupov“ (Zach 14, 21). Na druhý deň pred uschnutým figovníkom Ježiš pripomína, že kto sa modlí k Bohu s pevnou vierou a bez akejkoľvek zloby voči blížnemu, bude vypočutý.
Toto všetko sa odohráva v dňoch pred umučením. Preto autorita a učenie Ježiša, Mesiáša, „proroka, ktorý má prísť“ (Dt 18, 15), jasne žiari a nezaujíma sa o plány vodcov ľudu, ktorí ho chcú odstrániť: nad všetkým je naplnenie Otcovej vôle pre spásu všetkých.
Ježiš nás dôrazne vyzýva, aby sme boli dušami modlitby. Samozrejme, privilegovaným miestom pre naše stretanie sa s Bohom je „dom modlitby“, kde je všetko zariadené tak, aby uľahčilo adoráciu jediného Boha, prítomného v Eucharistii. V takýchto chvíľach naša viera rastie, až sa stáva všemocnou, nepremožiteľnou a prináša očakávané ovocie. Do našej prosby zahŕňame srdce, ktoré odpúšťa tým, ktorí nás urazili. Ježiš nás skrátka učí, ako veľa je v stávke, keď sa učeník modlí vo viere. Svätý Josemaría nám pripomenul: „Keby sme my kresťania žili skutočne podľa našej viery, vypukla by najväčšia revolúcia všetkých čias… Účinný podiel na vykupiteľskom diele závisí aj od každého jedného z nás. — Rozjímaj o tom“.