Evanjelium (Lk 5, 33-39)
Farizeji a zákonníci povedali Ježišovi:
„Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú.“
Ježiš im povedal:
„Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť.“
Rozpovedal im aj podobenstvo:
„Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového. A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia.“
Ale nové víno treba naliať do nových mechov. A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: ,Staré je lepšie.‘“
Komentár
Dnešné evanjelium nám pripomína spor niektorých farizejov s Ježišom. Tesne predtým Lukáš hovoril o Matúšovom povolaní a o hostine, ktorú usporiadal vo svojom dome. Farizeji obvinili Ježišových učeníkov, že jedia s mýtnikmi a hriešnikmi a porušujú tradície, ale Ježiš sa im zveril, že lekára potrebujú chorí.
Tento postoj farizejov, ktorý bol zrejme výsledkom horlivosti za zákon, odhaľuje na jednej strane neznalosť významu zákona a, ako ukazujú evanjeliá, aj nedostatok čistého úmyslu. Pre týchto farizejov mal pôst absolútnu hodnotu sám osebe. Tieto pôsty si však pri zvláštnych príležitostiach aj upravovali. Ježiš im dáva najavo, že „ženích“ je prítomný. „Ženích“ je On sám. On je Mesiáš, ktorý sa chystá zasnúbiť Cirkev. Pôst má svoj význam, kontext pokánia, a teraz, keď je s učeníkmi, je to čas radosti.
Títo farizeji nerozpoznali v Ježišovi nikoho dôležitého. Naše skutky ukazujú, čo je v našom srdci. Ak chodíme na Omšu a veríme v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, prídeme načas, elegantne sa prezentujeme, aktívne sa zúčastňujeme, správame sa úctivo. Veľké veci treba sláviť. Aj hostinou, ktorá je autentickým poďakovaním Bohu, ktorý pre nás stvoril pokrm a ktorým nám chcel povedať, že ľudský život je vždy darom od niekoho, kto nás miluje a je štedrý.
Posledné slová evanjelia nás povzbudzujú, aby sme prehlbovali novosť Kristovej prítomnosti medzi nami. Pôst, tradičná židovská prax, je dobrý a my kresťania ho žijeme v tomto dobrom duchu, ale to, o čo sa usilujeme, je čas radosti, keď pôst stratí svoj význam, pretože budeme žiť s Bohom navždy.