Komentár evanjelia na sobotu 13. týždňa v Cezročnom období: radosť, Ježišov čas

Komentár na sobotu 13. týždňa v Cezročnom období. „Prídu dni, keď im ženícha vezmú“. Tešme sa na konečné stretnutie s Ježišom, keď už nebude žiadny pôst, pretože s ním budeme žiť navždy.

Evanjelium (Mt 9, 14-17)

K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili:

„Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“

Ježiš im povedal:

„Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť. Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“


Komentár

V dnešnom evanjeliu nás Ježiš učí o pravom zmysle pôstu. Učí nás, že vonkajší pôst musí byť sprevádzaný správnym vnútorným postojom, ktorého cieľom je jednoduchosť srdca.

Kritický postoj farizejov, ktorý je zjavne výsledkom horlivosti za zákon, odhaľuje na jednej strane nedostatočné poznanie významu zákona a tiež nedostatok správneho úmyslu. Pre týchto farizejov mal pôst absolútnu hodnotu sám osebe. Tieto pôsty si však upravovali aj pri zvláštnych príležitostiach. Ježiš im dáva najavo, že „ženích“ je prítomný. Tým „ženíchom“ je On sám. On je Mesiáš, On sa chystá zasnúbiť Cirkev. Pôst má svoj význam, kontext pokánia, a teraz, keď je s učeníkmi, je to čas radosti.

Naše skutky prejavujú to, čo je v našom srdci. Ak chodíme na Omšu a veríme v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, prídeme načas, elegantne sa oblečieme, aktívne sa zúčastňujeme, správame sa úctivo. Veľké veci treba sláviť. Aj hostinami, ktoré sú autentickým poďakovaním Bohu, ktorý pre nás stvoril pokrm a ktorými nám chcel povedať, že ľudský život je vždy darom od niekoho, kto nás miluje a je štedrý.

Pápež František káže o pravom význame pôstu: „Modlitba, láska a pôst sú hlavnými spôsobmi, ktoré umožňujú Bohu zasahovať do nášho života a do života sveta. Sú to zbrane ducha“ (František, Homília, 2-III-2022).

Ak je však úmysel prekrútený, úplne strácajú svoj význam „Aj modlitba, láska a pôst sa môžu stať samoúčelnými. V každom geste, aj v tom najkrajšom, sa môže skrývať rozklad sebauspokojenia. Vtedy srdce nie je úplne slobodné, pretože nehľadá lásku Otca a bratov, ale ľudské ocenenie, potlesk ľudí, vlastnú slávu“ (František, Homília, 2-III-2022).

Pôst, tradičná židovská prax, je dobrý a my kresťania ho žijeme v tomto dobrom duchu, ale to, po čom túžime, je čas radosti, keď pôst stratí svoj význam, pretože budeme žiť s Bohom navždy.