Evanjelium (Jn 1, 35-42)

Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal:

„Hľa, Boží Baránok.“

Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich:

„Čo hľadáte?“

Oni mu povedali:

„Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“

Odpovedal im:

„Poďte a uvidíte!“

Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu:

„Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus.

A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal:

„Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.

Komentár

Evanjelium, ku ktorému nás dnes Cirkev pozýva, rozpráva o povolaní prvých učeníkov, vrátane samotného Jána. Božie pozvanie nasledovať Ho je momentom osobitnej milosti, ktorá zaplavuje apoštolovo srdce. V skutočnosti, hoci text bol napísaný na sklonku jeho života, svätý Ján zaznamenáva presný čas, keď sa toto stretnutie s Ježišom odohralo.

Komentujúc túto scénu, svätý Josemaría poznamenáva, že Ján „rozpráva o prvom rozhovore s ním s potešením z toho, na čo nie je možné nikdy zabudnúť: Učiteľ –, kde bývaš? Odpovedal im: Poďte a uvidíte! Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho (Jn 1, 38-39). Tento božský a ľudský rozhovor úplne zmenil život Jána, Ondreja, Petra, Jakuba a toľkých iných; a pripravil ich srdcia, aby mohli prijať naliehavé slová, ktorými ich Ježiš oslovil na brehu Galilejského mora“ (Ísť s Kristom, bod 108).

Táto epizóda nám opäť ukazuje, ako výzva nasledovať Pána ide ruka v ruke s poslaním ohlasovať toho, ktorého videli a poznali. Nie je to len čistá povinnosť; je to logický dôsledok srdca, ktoré sa cíti byť milované a potrebuje sa o to podeliť a odovzdať to iným.