Sobota: robotníci na žatve

Komentár evanjelia zo soboty 1. týždňa v adventnom období. „Proste pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“. Evanjelium hovorí o súčasnosti. Dnes nás vyzýva, aby sme prosili o povolania v Cirkvi: o autentických kresťanov, o kňazov, o ľudí žijúcich v celibáte a zasvätené osoby.

Evanjelium (Mt 9, 35-38; 10, 1.6-8)

Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom:

„Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ,Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.”


Komentár

Keď Ježiš prechádzal všetkými mestami a dedinami, všimol si, že je tam veľa chorých, ktorých treba uzdraviť, a veľa uší, ktoré túžia počuť evanjelium o kráľovstve. Matúš hovorí, že keď Pán videl všetkých tých ľudí, „naplnil sa súcitom“ a so srdcom plným milosrdenstva vyjadruje túžbu podeliť sa o tento pocit s inými srdcami. „Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“, ľudí, ktorí mu môžu pomôcť niesť bremeno duší.

Keď čítame tieto slová, môžeme myslieť predovšetkým na potrebu povolaní k úplnému zasväteniu sa kňazstvu, celibátu alebo zasvätenému životu; zatiaľ čo my pomôžeme, ako len môžeme.

Je pravda, že vyvolením Dvanástich im Ježiš odovzdáva osobitnú moc pre určité špecifické úlohy potrebné pre život Cirkvi, ako je napríklad vysluhovanie sviatostí.

Ale sú to všetci pokrstení, ktorých Pán žiada, aby sa podieľali na poslaní niesť evanjelium svojím životom až na kraj zeme. „Keď sa budeme neustále, deň po dni usilovať o svätosť, každý vo svojom stave, pri svojej práci, vo svojom bežnom živote, potom sa odvažujem tvrdiť, že Pán aj z nás urobí nástroje schopné konať veľké zázraky, a ak to bude potrebné, aj tie najpodivuhodnejšie” (Svätý Josemaría, Boží priatelia, bod 262)

Môžeme prosiť Boha, aby nám daroval hľadieť na svet a na ľudí mierou svojich milosrdných očí. Takto budeme naplnení svätým súcitom s tými, ktorí sú „týraní a skleslí“, a budeme im môcť priblížiť Božiu lásku k nim.

Giovanni Vassallo // Sol - Unsplash