Evanjelium (Mt 9, 14-15)

K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili:

„Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“

Ježiš im povedal:

„Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“

Komentár

Ženích nám už bol vzatý. Nastal čas, keď sa aj my kresťania, podobne ako Jánovi učeníci a farizeji, musíme podrobiť pokániu a pôstu.

Samozrejme, Nový zákon – ktorý je zákonom pre Božie deti, pre ženy a mužov obnovených mocou Ducha Svätého – nepodlieha litere a komplikáciám starej kazuistiky. Už nikdy nič nebude také, ako predtým, pretože Kristus všetko zmenil. Kristus odstránil naše kamenné srdcia. Ježiš zomrel z lásky. Nechal svoje Srdce prebodnúť kopijou. Odovzdal každú kvapku svojej krvi. A tam, kde bol kameň, nám vložil srdce z mäsa a prelial nám svoju vlastnú Krv vyliatu z lásky.

Ako kresťania sa postíme a umŕtvujeme svoje vykúpené telo ako Božie deti. Nechováme sa ako úradníci, ktorí poznajú svoje kompetencie (aj keď sme Kristovými služobníkmi). Nesprávame sa ako vojaci, ktorí poslušne plnia rozkazy (aj keď v skutočnosti tiež patríme ku Kristovmu vojsku). Ešte menej ako otroci, ktorí pokorne a podriadene plnia vôľu svojho pána (aj keď je celkom pravda, že s Máriinou pokorou chceme byť a cítime sa byť Pánovými otrokmi).

Novou hnacou silou kresťanského pôstu môže byť len jedno: láska, stotožnenie sa s Ježišom Kristom ukrižovaným, mŕtvym, pochovaným. Počas pôstu sa pokáním a pôstom pripravujeme na slávenie týchto tajomstiev počas Veľkého týždňa. Všetko to však robíme pre Krista, s ním a v ňom. Cirkev nás dnes vyzýva, aby sme sa zdržali mäsa. A naše nové srdce z mäsa nás možno vyzve k niečomu inému.

Nikdy nezabúdame, že sme bratmi a sestrami Zmŕtvychvstalého. Čoskoro príde Veľká noc, keď budeme všetko sláviť s radosťou Zmŕtvychvstalého. Ale každé slávenie má svoj čas. A teraz je čas na pôst.