Evanjelium (Lk 1, 39-47)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom:

„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Mária hovorila:

„Velebí moja duša Pána

a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi“.

Komentár

Mary cestuje rýchlo. Láska je usilovná, prekonáva lenivosť, obavy a únavu. Určite prešla cez Jeruzalem, pretože Ain Karim bol kúsok od Dávidovho mesta, a prišla sa pokloniť Bohu do jeho chrámu, nosiac Ježiša vo svojom lone. Kráča s radosťou, pretože nosí Spasiteľa sveta a ide sa podeliť o Božie zázraky s Alžbetou, ktorú tak veľmi miluje. Pri Zvestovaní anjel nepovedal Márii, aby išla k Alžbete, to Ona preberá iniciatívu. Aké dôležité je, aby sme my dvaja mali svätú iniciatívu, ktorá oslavuje Boha a pomáha druhým! Ty a ja sme nositeľmi Krista a musíme ho ukazovať svetu iniciatívami, ktoré podporujú pôsobenie Ducha Svätého, aby okolo nás šíril Božiu lásku.

Mária pri vstupe do domu pozdraví: „Boží pokoj s tebou“ a jej panenský hlas naplní miestnosť. Alžbetin dom sa rozžiari novou radosťou. Dve matky sa objímajú. Každá z nich nosí vo svojom lone plod milosrdnej Božej lásky. A všimni si: Pán mlčí, ale jeho mlčanie je nahradené Milosťou. Privádza Alžbetu k tomu, aby sa rozplývala chválou, a ona nazýva Máriu jej novým menom: Matka Pánova, a dieťa, ktoré Alžbeta čaká, sa chveje radosťou. Boh sa chce svetu ukázať prostredníctvom lásky, prostredníctvom priateľstva.

Svätý Lukáš nám nehovorí, že pri tom bol aj svätý Jozef, ale môžeme si predstaviť, ako sprevádzal svoju Nepoškvrnenú manželku na tej dlhej ceste. Aj on zostal ticho, žasol nad Alžbetinými slovami, keď videl, že Duch Svätý mu zjavil tajomstvo plnosti času: že jednorodený Boží Syn sa vtelil v Máriinom najčistejšom lone. Svätý Jozef si často spomínal na túto chvíľu a nanovo ju kontemploval, akoby bol prítomný a znovu počul radostný pozdrav Panny Márie a Alžbetine slová.