Evanjelium (Lk 10, 38-42)

Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala:

„Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“

Pán jej odpovedal:

„Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“

Komentár

Svätý Lukáš rozpráva, že žena menom Marta prijala Ježiša vo svojom dome. „Prijala ho tak, ako sa zvyknú prijímať pútnici,“ hovorí svätý Augustín. „V skutočnosti však služobnica prijala svojho Pána, chorá svojho Spasiteľa, stvorenie svojho Stvoriteľa“ (Reč 26). Rozprávanie nám hovorí, že táto žena mala sestru menom Mária. Marta je však spomenutá ako prvá, pravdepodobne preto, že bola pani domu. V každom prípade Marta bola čoskoro preťažená a znepokojená prípravami všetkého, čo považovala za potrebné na obsluhu Ježiša. Medzitým Mária si užívala rozhovor „nielen tým, že sedela blízko Ježiša,“ ako uvádza svätý Ján Zlatoústy, „ale aj tým, že sedela pri jeho nohách, aby prejavila svoju ochotu, usilovnosť, túžbu počúvať ho a veľkú úctu, ktorú k Pánovi prechovávala“ (Catena aurea, in loc). Nakoniec Marta, nahnevaná tým, čo považuje za nesolidaritu svojej sestry a možno aj určitú ľahostajnosť Ježiša, s dôverou napomína Pána, aby to bol On, kto požiada Máriu o pomoc. Nevieme, či sa nakoniec Mária a dokonca aj sám Ježiš postavili, aby pomohli. Evanjelista skôr zachytáva základnú lekciu Majstra: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“.

V priebehu dejín Cirkvi sa o tejto scéne mnoho rozjímalo a bola interpretovaná Cirkevnými otcami a svätými. Marta bola často vnímaná ako symbol činnosti a práce v tomto svete, zatiaľ čo Mária ako symbol kontemplácie a toho, čo bude blaženým videním Boha. „Čo teda Ježiš chce povedať?“, pýtal sa pápež František. „Čo je tá jediná vec, ktorú potrebujeme? Predovšetkým je dôležité pochopiť, že nejde o protiklad dvoch postojov: počúvanie Slova Pána, kontemplácia a konkrétna služba blížnemu. Nie sú to dva protikladné postoje, ale naopak, sú to dva aspekty, ktoré sú pre náš kresťanský život rovnako podstatné; aspekty, ktoré sa nikdy nesmú oddeľovať, ale musia žiť v hlbokej jednote a harmónii. Ale prečo potom Marta dostala pokarhanie, hoci bolo vyjadrené jemne? Pretože považovala za podstatné len to, čo robila, to znamená, že bola príliš pohltená a zaujatá vecami, ktoré bolo treba urobiť. V kresťanovi sa skutky služby a lásky nikdy neoddeľujú od hlavného zdroja každého nášho konania: od počúvania slova Pána, od toho, že sme – ako Mária – pri nohách Ježiša s postojom učeníka. A preto je Marta pokarhaná“ (Anjel Pána, 21-VII-2013).

Ježiš dáva najavo, že pozorne počúvanie pri jeho nohách je potrebné uprednostniť a dať mu prednosť, aby sme skutočne splnili jeho prikázanie lásky. Svätý Josemaría vysvetľoval túto skutočnosť takto: „Mária si vybrala lepší podiel, čítame vo svätom evanjeliu. Hľa, tu je, dychtivo počúvajúca Učiteľove slová. Zdanlivo nečinná, modlí sa a miluje. Potom sprevádza Ježiša pri jeho kázaní po mestách a dedinách. Aké ťažké je sprevádzať ho bez modlitby!“ (Cesta, bod 89). Preto Ježiš tiež tvrdí, že „lepší podiel“ Márie nebude odňatý, narážajúc na skutočnosť, že Marta svoj podiel môže stratiť. To znamená, že bez kontemplácie, ktorá dáva zmysel a účinnosť práci, ktorú robíme pre Boha, by sme ju skôr či neskôr opustili. Svätý Josemaría tento problém obdivuhodne rieši, keď na inom mieste nabáda: „Pracujme a pracujme veľa a dobre, a nezabúdajme pritom, že našou najlepšou zbraňou je modlitba. Preto ma neunavuje opakovať, že máme byť kontemplatívnymi dušami uprostred sveta, ktoré sa snažia premeniť svoju prácu na modlitbu“ (Brázda, bod 497). Lebo keď sa staráme o modlitbu, skôr či neskôr sa všetko stáva miestom stretnutia s Bohom, miestom láskyplného dialógu s Ním.