Evanjelium (Mt 20, 1-16)

Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo:

„Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ,Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ,Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ,Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ,Choďte aj vy do mojej vinice!‘

Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ,Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ,Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ,Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými.‘“

Komentár

„Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice“.

Práca človeka je súčasťou Božieho plánu. Boh stvoril človeka, aby pracoval, a chce, aby sa ľudská práca stala spôsobom, ako uskutočniť dielo stvorenia a dielo vykúpenia.

„Čo tu nečinne stojíte celý deň?“ Tým, že človek je povolaný do vinice, aby pracoval, sa podieľa na Božom stvoriteľskom diele, pretože „človek prácou napodobňuje svojho Stvoriteľa“. Preto sa musí usilovať vykonávať svoju prácu dokonale a z lásky.

Prácu však prijal aj Kristus, ako učil svätý Josemaría: „Pretože ju prijal Kristus, práca sa nám predstavuje ako vykúpená a vykupiteľská skutočnosť“. Vykúpená, pretože práca každého z nás, vykonávaná naplno a z lásky k Bohu, prispieva k zavŕšeniu diela stvorenia. Vykupiteľská, pretože Pán nás vykúpil aj svojimi rokmi pracovného života v Nazarete.

Práca je pre človeka prostriedkom posvätenia. „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých! Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac“.

Práca vykonávaná ako skutočnosť, ktorú chce Boh, nás k nemu približuje a stáva sa cestou do neba. Denár, o ktorom hovorí podobenstvo, je večný život, ktorý nás čaká a ktorý na zemi čiastočne prežívame prostredníctvom posvätenej a posväcujúcej práce.