Evanjelium (Lk 13, 18-21)

Ježiš povedal:

„Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch.“

A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“

Komentár

Posväcujúce pôsobenie Ducha Svätého môže zostať nepovšimnuté. Rast vnútorného života je postupný. Boh počíta s časom, pozná našu krehkosť a ťažkosti, ktoré sa v našom živote vyskytnú, ale milosť, jeho láska, je stála. Dobro sa šíri a rovnako aj svätosť. Pán nám dáva obraz nebeských vtákov, ktoré prilietajú hniezdiť na konáre horčičného zrnka, ktoré sa stalo stromom. Tak je to aj s Božími deťmi, ak sa snažia byť verné. Mnohí sa prídu uchýliť k Božej láske, ktorá sa prejavuje v ich živote.

Musíme vytrvať v zápase, každodennom zápase, takmer vždy v maličkostiach, ktoré zanechávajú dušu pripravenú prijať božské semeno a priniesť ovocie. Nezáleží na tom, že naše túžby po svätosti sú pominuteľné a nestále, Boh je taký dobrý, že s trochou dobrej vôle buduje stavbu našej svätosti. Svätý Josemaría hovorieval, že vždy, keď urobil skutok ľútosti, začal znova. Neustále zakúšame svoju nedokonalosť, ale zďaleka nie sme znechutení, vieme, že naša slabosť priťahuje Božiu lásku, lásku, ktorá ho vedie k zvolaniu: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (Is 49, 15).

Boh pôsobí ako kvas v ceste. Na našu padlú prirodzenosť aplikuje nekonečné zásluhy svojho Vykúpenia a premieňa ju, zbožšťuje. Takto máme konať uprostred sveta: byť kvasom v ceste, posväcovať svoje každodenné povinnosti, využívať tieto okolnosti na rast vo svätosti a posväcovať druhých. Svätosť spočíva v láske. Kvas lásky prinesie novú civilizáciu, novú kultúru, ktorá sa rozhostí vo svete a ktorú prinesú Božie deti, pretože, ako potvrdzuje apoštol: „stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia“ (Rm 8, 19).