Evanjelium (Lk 12, 35-38)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.“

Komentár

Dnešné evanjelium je prvé z podobenstiev, v ktorom nás Pán nabáda k bdelosti. Je vzaté z rozprávania o starostlivosti sluhov, ktorí čakali na svojho pána prichádzajúceho zo svadobnej hostiny. Byť opásaný naznačuje, že šaty sú vyhrnuté a upravené na službu; zapálené lampy odkazujú na svadobný sprievod prichádzajúci v noci.

Týmto podobenstvom nás Ježiš Kristus učí, aký má byť základný postoj kresťana: byť bdelý.

To je kňazská duša každého kresťana: duchovne živiť Boží ľud, udržiavať svet otvorený pre Boha. Každý kresťan je strážcom, ktorý bdie nad svojimi bratmi a sestrami: bdie, modlí sa, stráži.

Tak ako Ježiš Kristus stál v Olivovej záhrade a bdel; od každého kresťana žiada, aby sa staral o potreby ľudí, aby nebol ospalý a nedbalý.

A keď kresťan takto žije, potom sa stane to, čo Ježiš ďalej rozpráva v podobenstve: Ženích sa opásal ako sluha, posadil ho za svoj stôl a začal mu slúžiť. A vtedy nastáva veľká premena: zo sluhu sa stáva dôverný priateľ.

Toto je veľká túžba Ježiša Krista, vstúpiť do spoločenstva života s každým kresťanom.

Vzťah, ktorý s nami chce mať Boh, nie je vzťahom verného poddaného ku kráľovi alebo verného sluhu k pánovi. On chce mať s nami dôverný, láskyplný vzťah: je to On, kto po nás túži, hľadá nás, pozýva nás na svoju hostinu a slúži nám.

Chudobní, jednoduchí, bez zásluh, bez nadania, sme milovaní, obľúbení Boží ľudia.

A aby kresťan mohol vstúpiť na túto hostinu, musí prijať to, čo Kristus nosí vo svojom srdci: každého človeka na tomto svete.