Evanjelium (Jn 5, 1-16)
Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu:
„Chceš ozdravieť?“
Chorý mu odpovedal:
„Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“
Ježiš mu vravel:
„Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“
A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
No v ten deň bola sobota, 10 preto Židia hovorili uzdravenému:
„Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“
Ale on im odvetil:
„Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ,Vezmi si lôžko a choď!‘“
Pýtali sa ho:
„A kto je ten človek, čo ti povedal: ,Vezmi a choď?‘“
Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu:
„Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“
A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.
Komentár
Rybník známy ako Betsata bol tradičným liečebným miestom. Keď sa voda rozprúdila, chorí zhromaždení pri stĺporadí sa vrhli do vody, pričom sa navzájom strkali v nádeji, že sa vyliečia z rôznych neduhov. Na lôžku tam ležal muž, ktorý sa trápil už tridsaťosem rokov; dlho čakal.
Ježiš poznal príbeh tohto muža, a tak zasiahol: „Chceš byť zdravý?“ Chorý muž odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde“. Jeho ďalšia výpoveď naznačovala, že sa dokáže pohybovať sám, ale príliš pomaly: „Keď sa pohnem, niekto iný ma predbehne“. Bez pomoci bol odsúdený na neúspech.
Tento muž vo svojej anonymite predstavuje každého z nás, pretože človek v stave hriechu je veľmi slabý a nemá možnosť sa sám uzdraviť.
Ježiš sa naňho pozrie so súcitom a urobí veľký zázrak. Koná priamo: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď“. Uzdravenie je okamžité; a ten, čo ležal pri rybníku, nielenže vstane, ale nesie lôžko, na ktorom ležal. Je to jasný symbol úplného uzdravenia.
Ako však svätý Josemaría zdôraznil, v tých prvých slovách pokánia je svet smútku: „Hominem non habeo —nemám nikoho, čo by mi pomohol. Bohužiaľ, toto by mohli potvrdiť mnohí s chorým a paralyzovaným duchom, ktorí môžu slúžiť… a mali by slúžiť. Pane, nech nikdy nezostanem ľahostajný k dušiam“ (Brázda, bod 212).
Sú medzi vašimi priateľmi alebo vo vašej rodine chorí ľudia? Ježiš nás vyzval, aby sme milovali blížneho, a táto láska by sa mala prejaviť v túžbe pomôcť tým, ktorých nám postavil do blízkosti; byť tým priateľom, ktorého chorý človek potreboval, ale nemal. Môžeme konať tak, aby sme im pomohli prekonať všetky ťažkosti, ktoré môžu mať. Môžeme sa za každého z nich modliť a prosiť Ježiša, aby pre nich urobil to najlepšie. Ak urobíme, čo môžeme, aby sme ich priviedli k nášmu Pánovi, On urobí zvyšok.