Evanjelium (Mk 5, 1-20)
Ježiš a jeho učeníci prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom:
„Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“
Lebo Ježiš mu povedal:
„Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!“
A spýtal sa ho:
„Ako sa voláš?“
Odpovedal mu:
„Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“
A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.
Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili:
„Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“
On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – okolo dvetisíc kusov – sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal:
„Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“
On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
Komentár
Posadnutý muž pôsobí rovnako hrôzostrašne ako aj impozantne. Je taký silný, že ho nikto nedokáže udržať pod kontrolou. Žije na cintoríne, na zlovestnom a pre Židov nečistom mieste. Nikdy neprestane napĺňať deň a noc svojimi výkrikmi a bolestným plačom, keď sa tĺkol kameňmi. Bezpochyby sa od neho všetci držali ďalej, báli sa jeho násilia. A predsa od okamihu ich stretnutia má Ježiš nad ním absolútnu autoritu. Muž k nemu nebeží, aby sa mu vyhrážal, ale aby ho prosil: nemuč ma! Pekelné mocnosti nemajú nad Kristom žiadnu moc.
Náš Pán potom vyháňa démonov s obdivuhodnou mocou. Text nevysvetľuje, prečo dovolil démonom vstúpiť do svíň, ale zničenie, ktoré nasleduje, je určite viditeľným prejavom jeho moci a veľkosti zla, nad ktorým zvíťazil.
Po odchode démonov sa muž úplne zmení, a to až do takej miery, že teraz chce byť jeho učeníkom. Ježiš mu nedovolí nastúpiť do lode s apoštolmi, ale dáva mu apoštolské poslanie, ktoré verne plní. Boh dáva ľuďom rôzne úlohy. Pre nás je najdôležitejšie, aby sme úlohu, ktorú sme dostali, plnili čo najdokonalejšie, a nie túžili po inej. Tento muž poslúchol Ježiša a rozprával ľuďom v oblasti Dekapola o veľkých veciach, ktoré pre neho Ježiš urobil, a my hovoríme, že všetci žasli. Jedným z výsledkov jeho poslušnosti môže byť pozitívnejšie prijatie, s ktorým sa Ježiš stretáva neskôr, pri svojej druhej návšteve tejto oblasti (porov. Mk 7, 31 a ďalej).
Celá epizóda ukazuje, že niet ťažkostí, ktoré by Boh nemohol prekonať, a niet zla, ktoré by nemohol premôcť. Patria sem všetky druhy hriechov a čokoľvek, čo človek v živote urobil. Posadnutý muž bol v skutočne katastrofálnom stave; ak sa takýto nepravdepodobný kandidát môže premeniť na účinného Kristovho učeníka, je tu nádej pre všetkých.