Evanjelium (Mt 23, 13-22)

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom:

„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!

Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: ,Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.‘ Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato či chrám, ktorý to zlato posväcuje? Alebo: ,Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.‘ Slepci! Čože je viac: dar či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom; a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.“

Komentár

Počas nasledujúcich troch dní budeme v evanjeliu čítať sedem výčitiek, ktoré Ježiš vzniesol voči správaniu zákonníkov a farizejov. Každá z týchto výčitiek sa začína výrazom „Beda vám“ a vyjadruje Ježišov zármutok nad tvrdosťou srdca týchto ľudí.

Hovorí k nim dôrazne a jasne, nie preto, aby ich verejne ponížil, ale preto, že si hlboko želá, aby sa obrátili, aby objavili krásu Božej lásky.

Títo muži boli povolaní byť pastiermi svojho ľudu, milovať každého srdcom, telom i dušou, v jeho materiálnych i duchovných potrebách; žiť pre nich a stať sa prostredníkmi medzi hĺbkou Božej lásky a ľudskou hĺbkou. Naopak, stali sa z nich obyčajní nájomníci, slepí sprievodcovia.

Aj my kresťania, všetci bez výnimky, sme povolaní sprítomňovať medzi ľuďmi okolo nás Otcovu lásku a prebúdzať v ich srdciach túžbu veľkoryso odpovedať na túto lásku.

Ako zdôraznil svätý Ján Pavol II: „Každý človek je takým či onakým spôsobom povolaný k duchovnému otcovstvu alebo materstvu, znakom vnútornej zrelosti svojej osoby. Je to povolanie zahrnuté v evanjeliovom povolaní k dokonalosti, ktorého najvyšším vzorom je Otec. Človek teda získava najväčšiu podobnosť s Bohom, keď sa stáva duchovným otcom alebo matkou“.

Ježiš Kristus nám chce dať svoje svetlo a svoju silu, aby sme v tomto svete boli buditeľmi túžby po svätosti, šíriteľmi optimizmu a nádeje, skrátka znamením jeho Milosrdenstva.