Evanjelium (Mt 10, 34-11,1)

Ježiš povedal svojim apoštolom:

„Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“

Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

Komentár

Ježišove slová niekedy prekvapujú apoštolov: „Nie pokoj som priniesol, ale meč“. Kresťanské ohlasovanie je náročná výzva, ktorá sa dotýka celého ľudského života vrátane rodinných vzťahov.

Odkaz na konfrontáciu v rodinách, ktorú priniesol Ježiš, pripomína a napĺňa Micheášovo proroctvo: „Lebo syn opovrhne otcom, dcéra sa postaví proti matke, nevesta proti svokre, každému sú nepriateľmi jeho domáci. Ja však budem hľadieť na Pána, dôverovať budem v Boha svojej spásy; môj Boh ma vyslyší“ (Micheáš 7, 6-7). Nejde o to, aby sme podporovali rozdelenie, ale skôr o to, aby sme dali prednosť láske k Bohu pred všetkým ostatným, aj keď si to niekedy vyžaduje obete.

Nasledovanie Krista v našom živote nás môže viesť k tomu, že sklameme očakávania našej rodiny alebo priateľov, ale to nás nemusí desiť. Pán používa tieto zdanlivé sklamania na to, aby potvrdil, že je to On, kto hýbe srdcami, kto vedie k plnosti šťastia na tomto svete.

Majster hneď ponúka kľúč k pochopeniu tohto tajomstva: „Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.“ Láska k druhým musí byť cestou k láske k Bohu. Je to prikázanie zjavené pri Poslednej večeri: „Ako som ja miloval vás, tak sa aj vy navzájom milujte“ (Jn 15, 12).

Keď sa nám zdá ťažšie niekoho milovať, môžeme si spomenúť na túto evanjeliovú pravdu: láska k Bohu sa realizuje v láske k blížnemu, nie „akoby to bol On“, ale v blížnom je On. Milovať blížneho znamená milovať Boha.