Evanjelium (Mt 16, 13-19)
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov:
„Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli:
„Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter:
„Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal:
„Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Komentár
Každý biskup vykonáva svoju službu v celej svojej diecéze, v ktorej katedrále sedí na katedre ako ten, kto predsedá na mieste Boha Otca. Sviatok Katedry svätého Petra pripomína skutočnosť, že Ježiš Kristus urobil Šimona a jeho nástupcov v Ríme skalou, na ktorej vybudoval svoju Cirkev. Matúš rozpráva, že kým učeníci nechápali význam zázrakov ani to, kto je Ježiš, došlo k Petrovmu vyznaniu a prísľubu primátu (porov. Mt 16, 8-20).
Ježiš Kristus bol na ceste do Cézarey Filipovej, keď sa svojich učeníkov pýtal na svoju identitu. Potom sa označil za „Syna človeka“: výraz, ktorý naznačuje božský pôvod v spojení s ľudskou tvárou (porov. Dn 7, 10-14); zároveň evokuje trpiaceho sluhu (porov. Mt 20, 28). Ježiš istým spôsobom vedie svojich učeníkov k tomu, aby zistili, kto je, tým, že sa pýta, čo ľudia hovoria, a potom, čo si myslia. Peter odpovedá: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“. Kniha Samuelova ohlasovala Dávidovho potomka, ktorého Boh bude považovať za svojho syna (porov. 2 Sam 7, 14). Dávid sľúbil, že postaví Bohu chrám. Ježiš ohlasuje ďalší chrám, Cirkev: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“.
Ján v aramejčine znamená „Boh preukazuje milosrdenstvo“: Ježiš zdôrazňuje, že Petrov úkon viery je darom. Ty si, Šimon, syn milosrdenstva! „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“. Pán povedal galilejskému rybárovi, že sa bude volať Kefas, „skala“ (Jn 1, 42).
Ježiš dáva Petrovi ďalší prísľub: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“. Prorok Izaiáš ohlásil, že kľúč od Dávidovho domu bude vložený na plecia správcu kráľovského paláca: ako zástupca kráľa bude každý deň otvárať a zatvárať administratívny život ľudí (porov. Iz 22, 22). Ježiš otvára nebeské brány; ako nový Dávid má „Dávidov kľúč“ (Zjv 3, 7).
Po Petrovom primáte Matúš rozpráva, ako zákonníci a farizeji zatvorili ľuďom brány neba (porov. Mt 23, 13). Pán dáva Petrovi a jeho nástupcom moc odpúšťať alebo neodpúšťať hriechy. V deň zmŕtvychvstania, vo večernom pokoji a radosti, Ježiš dýcha na svojich učeníkov: ustanovuje sviatosť pokánia (porov. Jn 20, 22-23).
Sľub sa odohráva na hranici s pohanským svetom, vyzvaným univerzalitou Cirkvi. Nový zákon ukazuje, ako sa s postupom času vyvíja chápanie Petrovej služby. Z Ríma, hlavného mesta ríše a miesta Petrovej mučeníckej smrti, Duch Svätý riadi evanjelizáciu národov.
V Bazilike sv. Petra v Ríme, vtedajší pápež Benedikt XVI povedal, že „vo veľkej bronzovej katedre sa nachádza drevená stolička z 9. storočia, ktorá sa dlho považovala za katedru apoštola Petra. (...) Vyjadruje trvalú prítomnosť apoštola v učení jeho nástupcov“. V pápežoch kresťania nachádzajú pravdu svojej viery: „Prosil som za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32).
Rímsky biskup je „ako Petrov nástupca trvalým a viditeľným princípom a základom jednoty“ Cirkvi. Vo veciach viery a mravov požíva neomylnosť. Nazývame ho „pápež“, čo je grécky výraz pre otca. So synovskou náklonnosťou nás svätý Josemaría učil veľa sa modliť za pápeža, ktorého otcovstvo je spoločné s otcovstvom Božím.