Evanjelium (Jn 17, 20-26)

Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa:

„Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“

Komentár

Evanjelium, ku ktorému nás dnes Cirkev pozýva, je súčasťou Ježišovej kňazskej modlitby počas Poslednej večere. V úryvku, ktorý sme čítali, sa Kristus opäť modlí za jednotu všetkých, ktorí v neho budú veriť v priebehu dejín.

Istý cirkevný Otec sa v tejto súvislosti vyjadril, že „všetci, ktorí sme prijali jedného a toho istého Ducha, totiž Ducha Svätého, stávame sa jedno medzi sebou navzájom a s Bohom. Lebo hoci nás je mnoho osobitne a Kristus spôsobuje, že v každom z nás prebýva Otcov Duch a jeho Duch, tento jediný a nedeliteľný Duch sám osebe redukuje na jednotu tých, ktorí sú navzájom odlišní, nakoľko pretrvávajú vo svojej jednotlivosti, a spôsobuje, že sa všetci javia ako jedno v ňom samom“ (svätý Cyril Alexandrijský, Commentarium in Ioannem 11, 11).

Prvým ovocím tejto jednoty Cirkvi je viera všetkých pokrstených v Krista a v jeho božské poslanie (v. 21. 23).

Pán uzatvára túto modlitbu prosbou, aby sme všetci boli s ním v Nebi a tešili sa z jeho slávy naveky. Tentoraz nepoužíva sloveso „modliť sa“, ale „chcieť“, z čoho je jasné, že táto prosba je najdôležitejšia a že sa zhoduje s vôľou jeho Otca: aby všetci ľudia boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy (porov. 1 Tim 2, 4).

V súvislosti s touto Ježišovou modlitbou, v ktorej prosí Otca o jednotu svojich v láske, svätý Josemaría poznamenal: „Ako dobre len prví kresťania vedeli praktizovať túto horúcu lásku, ktorá ďaleko presahuje obyčajnú ľudskú solidaritu či láskavosť. Milovali sa navzájom, nežne i silno zároveň, z celého — Kristovho —srdca“ (Boží priatelia, bod 225). Kiež by sme aj my naďalej praktizovali rovnaký stupeň lásky s ľuďmi okolo nás.