Evanjelium (Jn 8, 51-59)
Ježiš povedal Židom:
„Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“
Židia mu povedali:
„Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ,Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“
Ježiš odpovedal:
„Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ,On je náš Boh,‘ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“
Židia mu vraveli:
„Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“
Ježiš im povedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“
Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
Komentár
Blíži sa Veľký týždeň a liturgia nám predkladá niekoľko Pánových slov, ktoré nám odovzdal svätý Ján. Vidíme v nich ostrý kontrast medzi Ježišovým posolstvom a prízemným porozumením Židov.
Pán sa ocitá v situácii, keď hovorí o svojom vzťahu s Otcom (v. 54) a o svojom poznaní Otca (v. 55), a robí to takými silnými slovami, že na seba vzťahuje slová „Ja Som“, ktoré kniha Exodus používa na označenie samotného Boha (porov. Ex 3, 13-14).
Svätý Ján nám tak opäť odhaľuje, že Ježiš nie je obyčajný človek, ale vtelenie pravého Boha Izraela. Vďaka tomu môže Ježiš s istotou povedať, že kto zachováva jeho slovo, neuvidí smrť (porov. v. 51), alebo že skôr než sa Abrahám narodil, „Ja Som“ (porov. v. 58).
Kontrast k tomuto posolstvu ponúkajú Židia. Pre mnohých z nich bol Ježiš jednoduchý človek, ktorého spôsob reči vyvolával veľké pohoršenie. Pri tejto príležitosti prichádza ich zmätok, keď počujú Ježišov prísľub, že zachráni pred smrťou každého, kto počúva jeho slová.
Neveriacky vedia, že takéto tvrdenie môže vysloviť len Boh, a neváhajú Ježiša obviniť, že je posadnutý zlým duchom (v. 52). Bolo im jasné, že aj najväčší z vyvoleného národa zomreli, ako napríklad Abrahám a proroci, a preto nemali dôvod veriť, že Ježiša stretne iný osud alebo že by mohol zvíťaziť nad smrťou svojím slovom.
Tvárou v tvár Pánovmu naliehaniu, aby sa predstavil božskými slovami „Ja Som“, nevidia inú možnosť, ako uviesť do praxe to, čo prikazuje kniha Levitikus: „Kto bude zlorečiť Pánovmu menu, musí zomrieť: všetok ľud ho bez milosrdenstva ukameňuje“ (24, 16). Ježiš vie, že ešte neprišiel jeho čas, a podarí sa mu uniknúť.
Diskusia, ktorú dnes čítame, nám pripomína, že Ježiš od nás žiada, aby sme v ňom vedeli rozpoznať samého Boha a v dôsledku toho sa s dôverou zverili jeho Slovu života. Táto úplná dôvera sa môže v našom srdci zrodiť len vtedy, ak správne odpovieme na otázku, ktorú mu Židia položia uprostred diskusie: Za koho sa považuješ?
O tom je v konečnom dôsledku naša viera: uznať, že skutočná identita Ježiša je identitou Božieho Syna, ktorý sa pre nás stal človekom.