Evanjelium (Mt 28, 16-20)
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im:
Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Komentár
Ako zavŕšenie svojho evanjelia svätý Matúš uvádza „misijný príkaz“, ktorým Ježiš posiela učeníkov, aby evanjelizovali a krstili všetky národy, lebo všetci už môžu mať úžitok z plodov vykúpenia. A pri svojom poslednom zjavení Pán „pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí“ (Sk 1, 9), ako rozpráva prvé čítanie v liturgii dnešnej slávnosti.
Misijné poslanie vzkrieseného nie je určené len prvým učeníkom, ale je úlohou a poslaním pre všetkých: „Je na nás kresťanoch, aby sme v týchto dňoch ohlasovali svetu, v ktorom žijeme a sme, staré a zároveň nové posolstvo Evanjelia“ (Ísť s Kristom, bod 132), pripomínal svätý Josemaría.
A hovoril tiež, že väčšina kresťanov musí „prinášať Krista do každého prostredia, kde sa vykonáva nejaká ľudská činnosť: do tovární, do laboratórií, na polia, do remeselníckych dielní, do ulíc veľkomiest, na horské chodníky“ (Ísť s Kristom, bod 105). Svätý Josemaría preto vyzýval, aby sme misijné poslanie vnímali na vlastnej koži: „Choďte, hlásajte evanjelium… Ja budem s vami… – To povedal Ježiš… a povedal to tebe“ (Cesta, bod 904).
Slávnosť Nanebovstúpenia je dobrou príležitosťou na obnovenie nášho apoštolského nadšenia a túžby priviesť duše do Neba, kde na nás čaká oslávený Ježiš. Tomuto sa učíme od prvých učeníkov. Tí čelili náročnej úlohe pokresťančiť celý svet, plný civilizácií, ktoré ešte nepoznali evanjelium, a ideológií a prekážok všetkého druhu. Ale namiesto toho, aby sa nechali odradiť, boli apoštoli plní dôvery vo vzkrieseného a víťazného Ježiša, ktorý im jasne povedal: „Je mi daná všetka moc na nebi i na zemi“ (v. 18), „a vedzte, že som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (v. 20).
Ako povedal pápež František: „Nanebovstúpenie nám pripomína túto pomoc Ježiša a jeho Ducha, ktorá dáva dôveru a istotu nášmu kresťanskému svedectvu vo svete. Odhaľuje nám, prečo Cirkev existuje: Cirkev existuje, aby hlásala Evanjelium. Len kvôli tomu! A tiež radosťou Cirkvi je hlásanie Evanjelia. Cirkev sme my všetci pokrstení. Dnes sme pozvaní, aby sme lepšie pochopili, že Boh nám dal veľkú dôstojnosť a zodpovednosť zvestovať ho svetu, sprístupniť ho ľudstvu. To je naša dôstojnosť, to je najväčšia česť pre každého z nás, pre všetkých pokrstených!“ (Regina coeli, 28-V-2017).
Na druhej strane nám Evanjelium hovorí, že keď sa Vzkriesený zjavil učeníkom, „hneď ako ho uvideli, klaňali sa mu“ (v. 17). Tento úctivý postoj voči Pánovi bude aj našou silou v úlohe evanjelizácie. Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že „to, čo ľudia veľmi obdivujú, potom šíria, lebo z plnosti srdca hovoria ústa (Mt 12, 34)“ (Catena áurea, Glosa Mk 1, 23-28). Ak vieme uctievať Pána s oddanosťou a vďačnosťou, ak vzdávame Vzkriesenému úctu, akú si zaslúži, naše svedectvo pred ľuďmi bude autentickejšie a účinnejšie, lebo bude prameniť zo srdca naplneného Bohom, ako to bolo u prvých učeníkov a svätých žien.
