Evanjelium (Mt 16, 21-27)
Ježiš začal svojím učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať:
„Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“
On sa obrátil a povedal Petrovi:
„Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
Potom Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“
Komentár
Tento úryvok z evanjelia nadväzuje bezprostredne na dialóg Ježiša s učeníkmi, keď na jeho otázku „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (Mt 16, 13) po krátkom tichu zo strany všetkých odpovedal Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16, 16). Toto vyhlásenie slávnostne potvrdil Majster, ktorý im zároveň prikázal, aby nikomu nehovorili, že On je Kristus (porov. Mt 16, 20).
Apoštoli boli zrejme ohromení jasnosťou, s akou im Ježiš potvrdil to, čo tušili – že ich Učiteľ je dlho očakávaný Mesiáš, ten potomok Dávida, ktorý príde kraľovať naveky a oslobodí svoj ľud od každého útlaku. Možno si mysleli, ako to bolo bežné medzi ich súčasníkmi, že Mesiášovo kráľovstvo bude slávnym sledom víťazstiev. Preto ich Ježiš okamžite priviedol späť do reality, keď im hovoril o svojich plánoch do budúcnosti, ktoré smerovali úplne iným smerom, než si predstavovali. Upozornil ich, že „musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (v. 21).
Aj pri tejto príležitosti je to Peter, kto preberá slovo, aby vyjadril to, čo sa ostatní neodvážia povedať, a odváži sa pokarhať Učiteľa: „BNech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ (v. 22). Na čo mu Ježiš odpovedá veľmi ostrými slovami: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (v. 23).
Ježiš smeruje ku krížu a vyzýva svojich učeníkov, aby Ho nasledovali: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (v. 24). V rozpore so všetkou ľudskou logikou kríž neznamená nešťastie, pohromu, ktorej treba za každú cenu zabrániť, ale príležitosť sprevádzať Ježiša v jeho víťazstve. V Božej logike cesta, ktorá vedie k slávnemu víťazstvu nad hriechom a smrťou, vedie cez umučenie a kríž.
Svätý Josemaría vo svojom kázaní spomínal sen z kastílskej klasiky, v ktorom sa spomínali dve cesty. Jedna je široká a príjemná, ale končí sa v bezodnej priepasti. Tú bezhlavo nasledujú svetskí ľudia. „Iným smerom vedie v tomto sne ďalšia cesta: je taká úzka a strmá, že sa po nej nedá ísť na koni. Všetci po nej putujú po vlastných, možno ani nejdú rovno, no zato s pokojnou tvárou šliapu v bodľačí a vyhýbajú sa kameňom. Na niektorých miestach zanechávajú zdrapy svojich šiat, na iných dokonca aj zdrapy svojej kože. No v závere cesty ich očakáva krásna záhrada, večné šťastie, nebo. Je to cesta svätých a pokorných, tých, ktorí sa z lásky ku Kristovi radostne obetujú za druhých, cesta tých, čo sa neboja ísť do kopca a láskyplne nesú svoj kríž, hoci by bol neviem aký ťažký, pretože vedia, že aj keď ich jeho váha stiahne dolu, opäť budú môcť vstať a pokračovať vo výstupe. Silou týchto pútnikov je Kristus“ (Boží priatelia, bod 130).
Cieľom každého človeka je dosiahnuť šťastie. Šťastie však nedosiahneme tým, že vždy hľadáme to najpohodlnejšie a najpríjemnejšie, ale tým, že rozhodne milujeme, hoci láska so sebou prináša obetu. „To, čo je potrebné na dosiahnutie šťastia, nie je pohodlný život, ale zamilované srdce“ (Brázda, bod 795), hovoril svätý Josemaría. „Preto tak rád Ježiša žiadam: Pane, ani jeden deň bez kríža! Tak sa s Božou milosťou bude upevňovať náš charakter a budeme slúžiť Bohu aj napriek našim osobným úbohostiam“ (Boží priatelia, bod 216).