Evanjelium (Mt 13, 24-43)
Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo:
„Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ,Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: ,To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ,Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘ On odpovedal: ,Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“
Predniesol im ešte iné podobenstvo:
„Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“
Ďalšie podobenstvo im povedal:
„Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“
Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:
„Otvorím svoje ústa v podobenstvách,
vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“
Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu:
„Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“
On im povedal:
„Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!“
Komentár
Obraz poľa, na ktoré bolo hojne zasiate dobré semeno evanjelia, ale kde nepriateľ zasial kúkoľ, nás vedie k zamysleniu sa nad Cirkvou, ktorá „zahŕňa vo svojom lone hriešnikov, je svätá a zároveň stále potrebuje očisťovanie, ustavične kráča cestou pokánia a obnovy,“ ako uvádza Katechizmus Katolíckej Cirkvi. „Všetci členovia Cirkvi, vrátane jej služobníkov, musia uznávať, že sú hriešnikmi. Vo všetkých je ešte pomiešaný – a to až do skončenia čias – kúkoľ hriechu s dobrým semenom evanjelia. Cirkev teda zhromažďuje hriešnikov, ku ktorým už prišla Kristova spása, ale sú ešte stále na ceste posväcovania“ (bod 827).
Príbeh o pšenici a kúkoli totiž nastoľuje problém koexistencie dobra a zla. „Je to jasné: pole je úrodné a semeno je dobré,“ komentoval svätý Josemaría. „Pán poľa rozosial semeno umne a vo vhodnom čase; a ešte postavil aj stráž, aby chránila práve osiate pole. Ak sa neskôr objavuje kúkoľ, je to len preto, lebo nikto nezareagoval, lebo ľudia — a zvlášť kresťania — zaspali a dovolili, aby sa nepriateľ priblížil“ (Ísť s Kristom, bod 123).
Otec Javier Echevarría vyzýval, aby sme si uvedomili, že „táto skutočnosť nás má viesť k pokániu, k bolesti z lásky, k zadosťučineniu, ale nikdy k sklamaniu či pesimizmu. (…) Zároveň si uvedomme, že už teraz, na zemi, je dobro väčšie ako zlo, milosť silnejšia ako hriech, hoci jej pôsobenie je niekedy menej viditeľné“ (Pastiersky list, 1-VIII-2013).
Ježišovo podobenstvo jasne ukazuje, že zlo nepochádza od Boha, ale od nepriateľa, toho zlého, ktorý je prefíkaný a rozsieva zlo uprostred dobra, takže je ťažké ich jasne od seba oddeliť, hoci spravodlivý Sudca to dokáže. Nemôžeme však očakávať okamžitý zásah na zastavenie zla, lebo Boh je trpezlivý a milosrdný.
Sluhovia sú netrpezliví a chcú vytrhať kúkoľ, ale „Boh naopak vie čakať,“ poznamenáva pápež František. „S trpezlivosťou a milosrdenstvom hľadí na ‚pole‘ života každého človeka: oveľa lepšie ako my vidí nečistotu a zlo, ale vidí aj klíčky dobra a s dôverou čaká, kým dozrejú. Boh je trpezlivý, vie čakať. Aké je to krásne: náš Boh je trpezlivý otec, ktorý na nás vždy čaká a čaká s otvoreným srdcom, aby nás prijal a odpustil nám. Vždy nám odpustí, ak k Nemu prídeme“ (Anjel Pána, 20-VII-2014).
Boh je trpezlivý, lebo vie, že aj srdce, ktoré je už dlho poškvrnené mnohými hriechmi, sa môže zmeniť a priniesť dobré ovocie. Svätý Augustín vo svojom výklade tohto podobenstva prispieva svojou skúsenosťou pastiera duší a konštatuje, že „mnohí sú najprv kúkoľ a potom sa menia na pšenicu“, a preto je potrebná táto zdravá trpezlivosť, ktorá nie je ľahostajnosťou voči zlu: „Keby títo, keď sú zlí, neboli trpezlivo znášaní, nedosiahli by chvályhodnú zmenu“ (Quaest. septend. in Ev. sec. Matth., 12, 4: PL 35, 1371).
Majiteľ poľa nezamieňa dobro so zlom. Vie, čo je zdravé a čo je škodlivé pre zdravie, ale nedovolí svojim sluhom, aby konali unáhlene, aby tak dali čas milosrdenstvu. Ježiš nás učí zmierňovať návaly a vedieť čakať: to, čo je zlé, sa môže zmeniť na niečo dobré. Obrátenie je možné a vždy existuje nádej, že k nemu dôjde.