Evanjelium (Mt 10, 26-33)

Ježiš povedal svojim apoštolom:

„Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“

Komentár

Desiata kapitola Matúšovho evanjelia nám hovorí, že Ježiš po tom, čo si vyvolil dvanástich apoštolov, ich poslal a dal im niekoľko pokynov pre ich prácu. Medzi nimi sú aj tie, ktoré počujeme v nedeľnom evanjeliu a ktoré zdôrazňujú hlavnú myšlienku: „Nebojte sa“. Hneď od začiatku ich varuje, že pri svojej úlohe narazia na ťažkosti, prenasledovanie, nepochopenie… Najväčšia hrozba však nepochádza od tých, ktorí sa ich snažia umlčať, ani od tých, ktorí ohrozujú ich život. Jediným skutočným nebezpečenstvom je to, „čo môže spôsobiť stratu duše i tela v pekle“, to, čo môže viesť k hriechu, k strate priateľstva s Bohom.

Či sa nám to páči alebo nie, strach je súčasťou ľudského života. Už od detstva sme zažívali obavy, ktoré boli niekedy neopodstatnené a neskôr zmizli. Aj v dospelosti sa stretávame so strachmi pred ťažkými situáciami – bolesťou, nepochopením, osamelosťou, neistotou, smrťou… –, ktoré nám stoja v ceste a ktorým musíme čeliť a prekonať ich, spoliehajúc sa na naše úsilie a Božiu pomoc.

Ale Kristov učeník sa nemusí báť, lebo nie je sám. Boh je milujúci Otec, ktorý, ak sa stará aj o tie najmenšie detaily svojich stvorení, o to viac sa bude starať o svojich verných synov. „Riešenie je milovať. Apoštol svätý Ján nám zanechal slová, ktoré sa ma veľmi dotýkajú: Qui autem timet, non est perfectus in caritate. Prekladám ich takmer doslova takto: Kto sa bojí, nevie milovať. — Teda ty, ktorý máš lásku a vieš milovať, sa nesmieš ničoho báť! Vpred!“ (Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 260).

„Preto,“ poznamenal Benedikt XVI. ,„veriaci sa ničoho nebojí, lebo vie, že je v Božích rukách, vie, že zlo a iracionálne veci nemajú posledné slovo, ale že jediným Pánom sveta a života je Kristus, vtelené Božie Slovo, ktoré nás milovalo až do tej miery, že sa obetovalo a zomrelo na kríži pre našu spásu. Čím viac rastieme v tejto intimite s Bohom, preniknutej láskou, tým ľahšie prekonávame akúkoľvek formu strachu“ (Anjel Pána, 22-VI-2008).

V mnohých srdciach stále znie ten výkrik svätého Jána Pavla II., plný viery a dôvery v Boha, z úvodnej omše jeho pontifikátu: „Nebojte sa! Otvorte, ešte viac, otvorte dokorán dvere Kristovi! Otvorte jeho spasiteľnej moci hranice štátov, ekonomické a politické systémy, rozsiahle oblasti kultúry, civilizácie a rozvoja. Nebojte sa! Kristus vie, čo je v človeku. Len On to vie! Dnešný človek často nevie, čo nosí vo svojom vnútri, v hĺbke svojej duše, svojho srdca. Často sa cíti neistý, pokiaľ ide o zmysel svojho života v tomto svete. Cíti sa zaplavený pochybnosťami, ktoré sa menia na zúfalstvo. Dovoľte teda – prosím vás, úpenlivo vás o to žiadam s pokorou a dôverou – dovoľte, aby Kristus prehovoril k človeku. Len On má slová života, áno, večného života!“ (Homília pri začiatku jeho pontifikátu, 22-X-1978, bod 5).

Apoštol je odvážny, smelý. Má cnosť odvahy, ktorá ho poháňa čeliť úlohám, ktoré sú na hranici jeho možností alebo sa zdajú byť nad jeho sily. Keď však ide o božské úlohy, odvaha nie je bezohľadnosť, lebo „nie sme sami, On bude konať“ (porov. 1 Sol 5, 24). Svätý Josemaría to jasne zdôraznil v jednom bode knihy Cesta: „Boh a odvaha! — Odvaha nie je neopatrnosť. — Odvaha nie je nerozvážnosť“ (Cesta, bod 401).