Evanjelium (Jn 11, 1-45)

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz:

„Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

Keď to Ježiš počul, povedal:

„Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom:

„Poďme znova do Judey.“

Učeníci mu vraveli:

„Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“

Ježiš odpovedal:

„Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“

Toto povedal a dodal:

„Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“

Učeníci mu povedali:

„Pane, ak spí, ozdravie.“

Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene:

„Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“

Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom:

„Poďme aj my a umrime s ním.“

Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi:

„Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

Ježiš jej povedal:

„Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

Marta mu vravela:

„Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

Ježiš jej povedal:

„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

Povedala mu:

„Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela:

„Učiteľ je tu a volá ťa.“

Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu:

„Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“

Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal:

„Kde ste ho uložili?“

Povedali mu:

„Pane, poď sa pozrieť!“

A Ježiš zaslzil. Židia povedali:

„Hľa, ako ho miloval!“

No niektorí z nich hovorili:

„A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal:

„Odvaľte kameň!“

Marta, sestra mŕtveho, mu povedala:

„Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“

Ježiš jej vravel:

„Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal:

„Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“

Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom:

„Lazár, poď von!“

A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal:

„Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

Komentár

Po nedeľných čítaniach z minulých týždňov o Samaritánke a slepcovi od narodenia, ktoré nám odhalili Ježiša ako živú vodu a svetlo sveta, nám táto piata pôstna nedeľa prináša príbeh o vzkriesení Lazára, siedmy zázrak, o ktorom hovorí svätý Ján, ten posledný a najúžasnejší, ktorý odhaľuje Ježiša ako pána života a smrti.

Svätý Ján zdôrazňuje, že Marta, Mária a Lazár boli Ježišovými priateľmi. Vďaka tejto vzájomnej dôvere sestry posielajú Majstrovi správu, že ich brat je chorý. Evanjelista dodáva, že „Ježiš miloval Martu, jej sestru a Lazára“ (v. 5). A ďalej, v najkratšom verši Biblie, potvrdzuje, že Ježiš bol dojatý a „zaslzil“ (v. 35). Táto láska Pána vždy vzbudzovala úžas svätých a ich túžbu opätovať ju. Svätý Josemaría to vyjadril takto: „Ježiš je tvoj priateľ. Priateľ. So srdcom z mäsa, ako je to tvoje. S očami plnými lásky, ktoré plakali nad Lazárom… A tak, ako miloval Lazára, miluje aj teba“ (Cesta, bod 422).

Napriek tomu Ježiš neodpovedá na volanie sestier okamžite, ale čaká dva dni. A keď prichádza na okraj Betánie, Lazár je už štyri dni mŕtvy. Vtedy medzi Židmi panovalo presvedčenie, že duša zosnulého môže blúdiť mimo tela až do tretieho dňa, ale štvrtý deň telo podlieha rozkladu (porov. Génesis Rabbá 100, 64). Na túto vieru sa mohla Mária odvolávať, keď Ježiš požiadal, aby odstránili kameň z hrobu, a ona poznamenala, že mŕtvola bude veľmi páchnuť. Podľa toho Ježiš oneskoril svoj príchod, lebo chcel Lazára skutočne privolať z rozkladu, to znamená zo sheolu, z ríše mŕtvych. Naopak, Ježiš vstal z mŕtvych na tretí deň, lebo ako si neskôr spomenuli apoštoli (porov. Sk 2, 14-36; 13, 15-43), Písmo predpovedalo: „Nedopustíš, aby tvoj Svätý videl porušenie“ (Ž 16, 10).

Príbeh hovorí, že „Ježiš ešte neprišiel do dediny“ (v. 30), keď tajne zavolal Martu, aby prišla k nemu. Možno to Ježiš urobil, aby nezaťažoval smútiace sestry ubytovaním Majstra a jeho učeníkov, alebo aby neohrozil svojich priateľov, keďže Židia Ho hľadali, aby Ho zabili (porov. v. 8). V každom prípade Marta prichádza a preukazuje svoju veľkú vieru v Ježiša. Potom zavolá Máriu, ktorá sa pred všetkými bez ohľadu na ľudské konvencie pokloní pred Majstrom a dojme Pána.

„V dnešnom evanjeliu,“ komentoval Benedikt XVI., „počujeme hlas viery z úst Marty, sestry Lazára. Na Ježišove slová: Tvoj brat vstane z mŕtvych, ona odpovedá: Viem, že vstane z mŕtvych pri vzkriesení v posledný deň (Jn 11, 23-24). A Ježiš odpovedá: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie (Jn 11, 25). Toto je skutočná novota, ktorá preráža a prekonáva všetky bariéry. Kristus zbúral múr smrti; v ňom prebýva celá plnosť Boha, ktorý je život, večný život. Preto smrť nemala nad ním moc; a vzkriesenie Lazára je znamením jeho úplnej nadvlády nad fyzickou smrťou, ktorá je pred Bohom ako sen (porov. Jn 11, 11)“ (Audiencia, 10-IV-2011).

Keď otvoril hrob, Ježiš zvolal: „Lazár, poď von!“ (v. 43). Lazár bol gréckou formou hebrejského mena Eleazar, čo znamená Božia pomoc. Lazár sa stáva predzvesťou toho, čo oznámil Ježiš: „Príde hodina, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho počujú, budú žiť“ (Jn 5, 25). Ježiš má moc nad smrťou, lebo má moc aj nad hriechom, ktorý je jej príčinou. Preto plátna, ktoré viažu a obklopujú Lazára, predstavujú nielen putá sheolu, ale aj putá hriechu.

Pápež František to vysvetlil takto: „Ježišov čin, ktorým vzkriesil Lazára, ukazuje, kam až môže siahať sila Božej milosti, a teda kam až môže siahať naše obrátenie, naša premena... Božie milosrdenstvo ponúkané všetkým nemá žiadne hranice! Pán je vždy pripravený zdvihnúť kamennú dosku našich hriechov, ktorá nás oddeľuje od Neho, svetla živých“ (Anjel Pána, 6-IV-2014). Ak sa zameriame na jeden detail, Ježiš nekoná priamo nad Lazárom, ale spolieha sa na sprostredkovanie iných, aby ho rozviazali. V týchto spolupracovníkoch možno vidieť aj symbol kňazov v Cirkvi, ktorí odpúšťajú hriechy.