Evanjelium (Jn 10, 1-10)

Ježiš povedal:

„Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“

Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel:

„Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“

Komentár

Ježiš používa alegóriu, ktorá je v biblických textoch Starého zákona dobre známa. Je to alegória pastiera, ktorý sa stará o svoje stádo. Teraz však upúta pozornosť skutočnosť, že skôr, ako sa predstaví ako Dobrý pastier, hovorí o sebe: „Ja som brána k ovciam“ (v. 7).

Rovnako ako to urobil Boh s izraelským národom, aj v Cirkvi sa bude opierať o „pastierov“, ktorí sa starajú o jeho „ovce“. Všetkým však dáva jasne najavo: „dobrým pastierom“ je len ten, kto vedie ovce k jedinej „bráne“, ktorou je Kristus. Ten, kto sa ich snaží zaviesť na iné miesto, je podvodník, ktorého netreba nasledovať, lebo „kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník“ (v. 1).

Ježiš veľmi obrazne hovorí, že zlý pastier „preskakuje“ inde, pričom používa sloveso, ktoré evokuje činnosť toho, kto šplhá, aby sa dostal na miesto, kde by nemal byť. Takto varuje pred nebezpečenstvom zneužitia Cirkvi, a dokonca aj pred postavením, ktoré v nej zastáva, na vlastný osobný prospech. Prorok Ezechiel už vo svojej dobe odsúdil tento postoj: „Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Či nie stádo pásavajú pastieri? Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli, vykŕmené ste pozabíjali, no ovce ste nepásli. Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi“ (Ez 34, 2-4).

Benedikt XVI. v homílii, ktorú predniesol v roku 2009 pri otvorení Roku kňazov, povedal: „Ako zabudnúť, že nič nespôsobuje Cirkvi, Kristovmu telu, väčšie utrpenie ako hriechy jej pastierov, najmä tých, ktorí sa stávajú ‚zlodejmi oviec‘, či už preto, že ich zvádzajú svojimi súkromnými doktrínami, alebo preto, že ich viažu putami hriechu a smrti? Výzva k obráteniu a k uchýleniu sa k Božiemu milosrdenstvu sa týka aj nás, milovaní kňazi; rovnako musíme s pokorou adresovať naliehavú a neprestajnú prosbu Srdcu Ježišovmu, aby nás uchránil pred strašným nebezpečenstvom ublížiť tým, ktorých máme zachrániť“ (Homília počas druhých vešpier na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, 19-VI-2009). Preto je dôležité, aby sme sa všetci modlili za svätosť kňazov a aby v Cirkvi nikdy nechýbali dobrí pastieri.

„Kristus, Dobrý pastier, sa stal bránou spásy pre ľudstvo, lebo obetoval svoj život za svoje ovce. Ježiš, dobrý pastier a brána k ovciam, je vodca, ktorého autorita sa prejavuje v službe, vodca, ktorý, aby viedol, obetuje svoj život a nežiada od druhých, aby ho obetovali. Takému vodcovi môžeme dôverovať, ako ovce, ktoré počúvajú hlas svojho pastiera, lebo vedia, že s ním idú na dobré a hojné pastviny. Stačí znamenie, volanie a ony idú za ním, poslúchajú, vydávajú sa na cestu vedené hlasom toho, koho počúvajú ako priateľskú prítomnosť, silnú a zároveň nežnú, ktorá vedie, chráni, utešuje a uzdravuje“ (Regina coeli, 7-V-2017).

Dobrý pastier je ten, kto sa podľa príkladu Krista pokorne stavia do služby druhým a nehľadá nič pre seba. „Dovoľte mi jednu radu,“ navrhuje svätý Josemaría. „Ak by ste niekedy stratili jasnosť svetla, vždy sa utiekajte k dobrému pastierovi. A kto je ten dobrý pastier? Ten, kto vchádza bránou vernosti učeniu Cirkvi; kto sa nespráva ako nájomník, čo opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka a vlk ich trhá a rozháňa(Porov. Jn 10, 1-21). Uvedomme si, že Božie slovo nepadne nadarmo; a naliehanie Krista — nevidíš, s akou jemnosťou sa vyjadruje o pastieroch a ovciach, o ovčinci a stáde — je praktickou ukážkou potreby dobrého sprievodcu pre naše duše“ (Ísť s Kristom, bod 34).