Evanjelium (Mt 25, 1-13)

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo:

„Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ,Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ,Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ,Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ,Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ,Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.“

Komentár

Svadobné oslavy v Ježišových časoch mali osobitnú slávnostnú atmosféru, prebiehali v radostnom a sviatočnom duchu. Niekoľko mesiacov predtým sa konalo zasnúbenie, pri ktorom sa budúci manželia verejne zaviazali k manželstvu, ale až o niečo neskôr manžel privítal nevestu vo svojom novom dome, aby spoločne začali nový život a založili rodinu. Na tomto druhom obrade sa priatelia snúbencov aktívne podieľali na oslavách.

Nevestu sprevádzali jej priateľky z detstva a mladosti, tie „panny“, o ktorých hovorí podobenstvo, ktoré boli dovtedy rovnako ako ona slobodné. Zvyčajne prichádzali na miesto svadby s určitým predstihom a keď sa pri západe slnka objavil ženích v sprievode svojich priateľov, tiež mladých ako on, vyšli mu naproti so zapálenými olejovými lampami a oslava sa začala. Znie hudba, tečie víno a podávajú sa lahôdky, a do polnoci sa s radosťou tancuje.

Ježiš hovorí o svadbe, na ktorej nadmerné meškanie ženícha vyvolalo zmätok medzi priateľkami nevesty. Niektoré z nich, ktoré neboli dostatočne predvídavé, keď sa ženích tak veľmi oneskoril, zostali bez oleja, takže nemohli vyjsť so svojimi lampami, aby ho privítali, a kým išli kúpiť potrebné veci, dvere sa zavreli a zostali vonku.

Majster používa toto podobenstvo, aby nám pripomenul, že musíme byť vždy dobre pripravení prijať Pána, keď sa zjaví, lebo nepoznáme ani deň, ani hodinu. Príde na konci čias, ale vyjde aj v ústrety každému z nás, keď nastane koniec nášho pozemského života, aby nás súdil. Svätý Josemaría pripomínal: „Raz príde deň, ktorý bude naším posledným, no nenaháňa nám strach, pretože pevne dôverujeme Božej milosti a od tejto chvíle sme veľkoryso, odvážne a s láskou v maličkostiach odhodlaní vyjsť nášmu Pánovi v ústrety so zažatými lampami, lebo v nebi nás očakáva veľká slávnosť“ (Boží priatelia, bod 40).

Nepredvídavosť alebo ľahkomyseľnosť, odkladanie pokánia alebo spovede, odkladanie rozhodnutí o odovzdaní sa môžu navždy pripraviť nás o slávu. Naopak, život prežitý s pohľadom upretým na Boha, bez zanedbávania detailov, nám môže otvoriť brány neba, ako sa to stalo tým priateľkám nevesty, ktoré boli predvídavé a vkročili dovnútra, aby sa tešili zo slávnosti, zatiaľ čo ostatné zostali vonku. Tie dievčatá „nevedeli, alebo sa nechceli pripraviť s potrebnou starostlivosťou a zabudli urobiť rozumné opatrenie zaobstarať si včas olej. Chýbala im veľkorysosť, aby splnili to málo, čo im bolo uložené. V skutočnosti im zostávalo ešte veľa hodín, no žalostne ich premárnili“ (Boží priatelia, bod 41), pokračoval vo svojom komentári svätý Josemaría.

Preto nás zakladateľ Opus Dei vyzýva, aby sme sa zamysleli a stanovili si predsavzatia: „Zamyslime sa teraz odvážne nad svojím životom. Prečo si niekedy nenájdeme ani tých pár minút, aby sme s láskou dokončili prácu, ktorú máme vykonať a ktorá je prostriedkom nášho posvätenia? Prečo zanedbávame povinnosti voči rodine? Prečo máme zrazu naponáhlo, keď sa máme modliť, alebo ísť na Svätú omšu? Prečo nám chýba pokoj a vyrovnanosť, keď si máme plniť povinnosti svojho stavu, no na druhej strane si bez náhlenia krátime čas hovením svojim osobným rozmarom? Veď sú to maličkosti, môžete namietať. Áno, skutočne. Ale práve tieto maličkosti sú olejom, naším olejom, ktorý udržuje plameň živý a lampu rozsvietenú“ (Boží priatelia, bod 41).