Evanjelium (Mt 4, 12-23)
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„Krajina Zabulon a krajina Neftali,
na ceste k moru, za Jordánom,
Galilea pohanov!
Ľud bývajúci v temnotách
uvidel veľké svetlo.
Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“
Od tej chvíle začal Ježiš hlásať:
„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im:
„Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“
Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.
Komentár
Od prvých okamihov svojho verejného života sa Ježiš usadil v Kafarnaume, mestečku na hranici, pri ceste spájajúcej Galileu s tetrarchiou, v ktorej vládol Filip. Bolo to miesto plné života, kde sa stretávali Židia a pohania, ľudia z rôznych krajín. Tam, v „Galilei pohanov“, sa začalo objavovať „veľké svetlo“ (v. 15-16), lebo Ježiš prišiel, aby priniesol spásu všetkým. V tomto úryvku z evanjelia, v ktorom Matúš predstavuje prvé kroky Majstra, sú zhrnuté tri základné črty jeho činnosti.
Po prvé, je tu zhrnutie podstatného obsahu jeho kázania: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (v. 17). Obrátenie znamená zmenu smerovania. Znamená odvrátenie sa od hriechu, aby sme sa mohli priamo pozerať na cieľ, ku ktorému sme všetci povolaní, a tým je blaženosť v nebeskom kráľovstve. Ale tiež postoj nesúhlasu s tým, čo sa robí rutinne, a čo sa dá robiť lepšie alebo čo môže priniesť viac ovocia. Keď počúvame Ježiša, niečo sa začína meniť v našom živote. Tak to zakúsili Peter a Ondrej, Jakub a Ján.
Po druhé, pozvaním svojich prvých učeníkov, aby Ho nasledovali (v. 18-22), zakladá svoju Cirkev, opierajúcu sa o jednoduchých a bežných ľudí, ktorých ustanoví za apoštolov. Týchto ľudí a ich nástupcov použije na to, aby neustále aktualizoval všeobecné volanie k obráteniu a pokániu, ktoré otvára cestu do nebeského kráľovstva.
Títo muži boli zaneprázdnení svojou každodennou prácou, boli rybári, keď im Ježiš otvoril nečakané obzory a oni Ho bez váhania nasledovali. Dovtedy ich práca spočívala v nahadzovaní sietí, ich praní, opravovaní, aby boli vždy pripravené, potom predávali ulovené ryby... Ale Pán im dal spoznať, že bez toho, aby opustili svoje povolanie, ich teraz čaká iný lov. Ich veľké dobrodružstvo začalo jednoduchým stretnutím, zdanlivo náhodným. Od momentu, keď sa otvorili Ježišovi a boli ochotní zmeniť svoje zvyky a vydať sa za ním, aj oni začali mať priame poznanie Majstra. Nepovolal ich, aby boli len hlásateľmi doktríny, ale aby boli jeho blízkymi priateľmi a svedkami. S týmto háčikom sa odteraz stali „rybármi ľudí“ (v. 19).
Táto scéna sa opakuje v živote každého z nás, ak ako títo muži počúvame jeho volanie a rozhodneme sa Ho bezpodmienečne nasledovať. Otvára sa nám tiež nová dimenzia, úžasná, božská, ktorá napĺňa obsahom a zmyslom celú našu existenciu. „Moji synovia,“ hovoril svätý Josemaría, „nasledovať Krista – venite post me et faciam vos fieri piscatores hominum (Mt 4, 19) – je naše povolanie. A nasledovať Ho tak zblízka, aby sme žili s Ním, ako prvých dvanásť; tak zblízka, aby sme sa s Ním stotožnili, aby sme žili Jeho život, až kým nenastane okamih, keď sme nekládli prekážky, v ktorom budeme môcť povedať so svätým Pavlom: Už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne (Ga 2, 20)“ (En diálogo con el Señor, Vivir para la gloria de Dios, bod 1b).
Po tretie, Matúš jasne hovorí, že Ježiš je viac ako veľký učiteľ, lebo „lieči všetky choroby a neduhy ľudu“ (v. 23). Je vykupiteľom človeka vo všetkých rozmeroch jeho života, pretože zachraňuje a zároveň učí. „Božie kraľovanie sa teda prejavuje,“ ako poznamenal Benedikt XVI., „v celkovom uzdravení človeka. Takto chce Ježiš odhaliť tvár pravého Boha, Boha, ktorý je blízky, plný milosrdenstva voči každému človeku; Boha, ktorý nám dáva život v hojnosti, svoj vlastný život“ (Anjel Pána, 27-I-2008).