Evanjelium (Jn 21, 1-19)

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal:

„Idem loviť ryby.“

Povedali mu:

„Pôjdeme aj my s tebou.“

Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič.

Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal:

„Deti, máte niečo na jedenie?“

Odpovedali mu:

„Nemáme.“

On im povedal:

„Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“

Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi:

„To je Pán.“

Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – bol totiž nahý – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou.

Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal:

„Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“

Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal:

„Poďte jesť!“

A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán.

Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra:

„Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“

Odpovedal mu:

„Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal:

„Pas moje baránky.“

Opýtal sa ho aj druhý raz:

„Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“

On mu odpovedal:

„Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal:

„Pas moje ovce!“

Pýtal sa ho tretí raz:

„Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“

Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu:

„Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal:

„Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“

To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho:

„Poď za mnou!“

Komentár

Táto scéna pripomína iný zázračný lov, po ktorom Ježiš povedal Petrovi, že bude rybárom ľudí (Lk 5, 1-11). Tento nový príbeh (Jn 21, 1-14) predznamenáva množstvo národov, ktoré apoštolát Cirkvi získa pre Krista; a do tohto ekleziologického rozmeru sa vkladá nasledujúci úryvok, ktorý rozpráva o odovzdaní primátu Cirkvi svätému Petrovi (21, 15-19).

Po Ježišovom zmŕtvychvstaní apoštoli odišli do Galiley, ako im bolo prikázané (porov. Mt 28, 10), a Peter sa vrátil k svojej profesii. „Predtým, ako sa stal apoštolom, bol rybárom. Po tom, ako sa stal apoštolom, bol rybárom. Rovnaké povolanie ako predtým, aj potom,“ poznamenáva svätý Josemaría. „Čo sa teda zmenilo? Zmenilo sa to, že v duši – lebo do nej vošiel Kristus, keď nastúpil do Petrovej lode – sa otvorili širšie obzory, väčšia túžba slúžiť“ (Boží priatelia, body 264-265).

Kým sa namáhajú na mori a nič nechytia, niekto, koho učeníci spočiatku nepoznajú, im z brehu hovorí, aby spustili siete na pravú stranu. Urobia tak a sú ohromení množstvom a kvalitou rýb, ktoré ulovia. Prvý, kto si uvedomí, že je to Pán, je „učeník, ktorého Ježiš miloval“ (21, 7), a to je tak, ako komentuje svätý Gregor z Nyssy, pretože „Boh sa necháva kontemplovať tými, ktorí majú čisté srdce“ (De beatitudinibus 6).

Úlovok bol veľmi bohatý: „sto päťdesiat tri veľkých rýb“ (21, 11). Svätý Hieronym hovorí, že grécki zoológovia klasifikovali v tomto mori 153 druhov rýb; citovaním tohto čísla Ján symbolicky naráža na celistvosť a rozmanitosť úlovku učeníkov, čím predznamenáva výsledky kresťanskej misie, ktorá mala osloviť všetky druhy ľudí (Komentár k Ez 47, 6-12, PL 25,474C).

Keď vystúpili z lode, stál tam Ježiš a vedľa neho „videli pripravené uhlíky, rybu na nich a chlieb“ (21, 9). Okrem tejto epizódy sa uhlíky v Jánovom evanjeliu objavujú len raz, a to v dome Kaifáša, kde došlo k Petrovej zrade (Jn 18, 18). Keď sa ho Ježiš o chvíľu neskôr opýtal, či Ho miluje, uhlíky mu určite pripomenuli jeho neveru, ale aj istotu, že hoci Ježiš pozná jeho slabosť, opäť mu dôveruje.

Na rozdiel od troch Petrových zapretí počas utrpenia Ježiš ako Dobrý pastier uzdravuje jeho rany tým, že mu ponúka tri nové príležitosti, aby mu povedal: „Ty vieš, že ťa mám milujem“ (21, 15.16.17).

Táto druhá scéna náhle mení symboliku prvej, keď sa prestáva hovoriť o rybách a Ježiš mu hovorí o ovciach, o ktoré sa má starať. Týmto sa dotvára obraz postavy Petra: okrem misijného apoštola (rybára) je Peter povolaný byť aj vzorom a zodpovedným za pastoračnú starostlivosť (porov. 1 Pt 5, 1-4; Sk 20, 28). Ježiš je jediný pastier a úloha Petra je v nadväznosti na úlohu Krista: Petrovo pastierstvo vychádza z jeho lásky k Ježišovi. Stádo patrí Ježišovi, nie Petrovi, preto Kristus žiada: „pas moje baránky“ (21,15), „pas moje ovce“ (21,16), „pas moje ovce“ (21,17), a Peter súhlasí, že za ne položí svoj život.

Keď mu Ježiš hovorí: „Keď zostarneš, roztiahneš svoje ruky a iný ťa opáše a povedie tam, kam nechceš“ (21, 18), naráža na mučeníctvo svätého Petra, ktorý tiež zomrel na kríži ako jeho Majster.