Evanjelium (Lk 7, 36-50)

Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.

Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu:

„Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“

Ježiš mu vravel:

„Šimon, mám ti niečo povedať.“

On odvetil:

„Povedz, Učiteľ!“

„Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“

Šimon odpovedal:

„Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“

On mu povedal:

„Správne usudzuješ.“

Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal:

„Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“

A jej povedal:

„Tvoje hriechy sú odpustené.“

Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť:

„Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“

On však povedal žene:

„Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

Komentár

Dnešné evanjelium nám hovorí o žene, ktorá sa v zármutku nad svojimi hriechmi odváži pokľaknúť pred Ježišom. Žena, ktorá plače, bozkáva a pomazáva Pánove nohy. Žena, ktorá sa rozchádza so svojím starým životom, ktorá nezostáva uzavretá vo svojej minulosti, ktorá sa nenechá odradiť. Žena, ktorá sa nechá uzdraviť. Žena, ktorá otvára svoje srdce, pretože naozaj chce milovať a potrebuje Božie odpustenie. Žena, ktorá sníva o milujúcom srdci, o novom srdci, ktoré dokáže milovať viac a lepšie. Žena hľadajúca vášnivú lásku.

Oproti nej stojí muž s istým postavením, farizej, ktorý ju prísne odsudzuje, ktorý ňou pohŕda, ktorý nerozumie jej gestám, ani milosrdnému pohľadu Pána. Muž, ktorý nie je schopný snívať.

A Ježiš, uprostred oboch. S trpezlivosťou a láskou vysvetľuje Šimonovi, čo táto žena urobila: ako Boha zraňuje srdce, ktoré je uzavreté pred milosrdenstvom, pred odpustením, pretože nie je schopné rozpoznať vlastné hriechy; ako „privilegovaným miestom pre stretnutie s Kristom sú vlastné hriechy“ (František, Homília, 18-IX-2014).

Ukazuje Šimonovi, ako túžil po tom, aby tá žena vtrhla na hostinu bez vypýtania si povolenia, a objala jeho nohy. Ježišovou túžbou bolo, aby jej mohol povedať: „Tvoje hriechy sú odpustené“.

Táto žena nás učí, ako správne prejaviť ľútosť a vyznať svoje trápenia a hriechy.

Musíme ich oplakávať, aby sme Božiu bolesť z nášho zanedbania a pohŕdania urobili svojou vlastnou. Musíme sa položiť Pánovi k nohám a bozkávať a pomazávať mu nohy, s našou vďačnosťou a našim adorovaním.

Ježiš nikdy nezostáva na povrchu nášho života, ale ide do hĺbky nášho srdca, aby ho uzdravil a ono mohlo opäť milovať.