Evanjelium (Lk 1, 39-56)
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom:
„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Mária hovorila:
„Velebí moja duša Pána
a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Komentár
Anjel Gabriel, keď oznamuje Márii, že z moci Ducha Svätého počne a porodí Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, akoby mimochodom spomína, že jej sesternica Alžbeta „počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné!“ (Lk 1, 36-37).
S Máriiným áno: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38), sa Slovo stalo telom v jej najčistejšom lone. Od tej chvíle sa Máriino tiché dojatie, vďačné Bohu za všetko, čo pre ňu urobil, konkretizovalo v skutkoch služby s úplným zabudnutím na seba. Myslí na Alžbetu, na pomoc, ktorú by jej mohla poskytnúť, a vydáva sa na cestu k judejskému vrchu, do domu Zachariáša a Alžbety.
Svätý Josemaría, ktorý nás naučil vstupovať do scén evanjelia ako ďalšia postava, nás pozýva, aby sme Máriu sprevádzali: „Teraz, moje dieťa, môj priateľ, už vieš, ako si máš počínať. Radostne sprevádzaj Jozefa a Máriu… a vypočuješ si príbeh domu Dávidovho: Budeš počuť hovoriť o Alžbete a Zachariášovi, budeš dojatý Jozefovou čistou láskou, a vždy, keď sa zmienia o dieťati, ktoré sa má narodiť v Betleheme, tvoje srdce sa rozbúši. Ponáhľame sa do istého judejského mesta v hornatom kraji (Lk 1, 39). Sme tu. — Je to dom, kde sa narodí Ján Krstiteľ“ (Svätý Ruženec, Radostné tajomstvá, Druhé tajomstvo).
„Mária sa ide stretnúť s Alžbetou. Kto by Jej lepšie rozumel ako sesternica?“, poznamenáva Fernando Ocáriz. „Rozprávajú sa o deťoch, ktoré čakajú, o Ježišovi a Jánovi. Scénou Navštívenia preniká Duch Svätý“ (A la luz del Evangelio, María la alegría de Dios, 31-V-1999).
„Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý“ (Lk 1, 41). Jánovo skákanie od radosti v matkinom lone pripomína skákanie kráľa Dávida, keď tancom sprevádzal príchod archy zmluvy do Jeruzalema (1 Krn 15, 29). Archa, ktorá obsahovala tabule Zákona, mannu a Áronovu kvitnúcu palicu (Hebr 9, 4), bola znakom Božej prítomnosti medzi jeho ľudom. Teraz Ján skáče od radosti pred Máriou, Archou Novej zmluvy, ktorú nosí vo svojom lone: Ježiša, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. „Ján pozná Božiu prítomnosť a jasá radosťou, už teraz pôsobí ako predchodca: ohlasovať Krista znamená mať a rozdávať pravú radosť“ (A la luz del Evangelio, María la alegría de Dios, 31-V-1999).
„Alžbeta plná vďačnosti s jasotom víta Matku svojho Vykupiteľa: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života! – Čím som si zaslúžila, že Matka môjho Pána prichádza ku mne? (Lk 1, 42—43)“ (Svätý Ruženec, Radostné tajomstvá, Druhé tajomstvo). V Starom zákone je chvála „požehnaná si medzi ženami“ adresovaná Jahele (Sudcovia 5, 24) a Judite (Judita 13, 18), dvom odvážnym ženám, ktoré zasiahli pri záchrane Izraela v ťažkých časoch. Mária je ešte viac ako ony odvážnou ženou, ktorá svojou bezpodmienečnou odovzdanosťou Božím plánom už nosí vo svojom lone Spasiteľa sveta.
„Krstiteľ v jej lone sa zachvel… (Lk 1, 41) —Máriina pokora sa rozleje v Magnificat… A ty aj ja, čo sme — čo sme boli pyšní, sľubujeme byť pokorní“ (Svätý Ruženec, Radostné tajomstvá, Druhé tajomstvo).